Skutočne? Skúste sa zamyslieť, akú logiku má správanie, ktoré popisuje nasledujúca správa. Oveľa väčší zmysel totiž dáva, ak budeme považovať hnutie BLM skôr za cielenú politickú stratégiu, ktorá oveľa väčší dôraz kladie na správnu politickú orientáciu, než na farbu pleti.… Pokračovať
Dnes už celý svet vie, že biela rasa sa skladá predovšetkým z egocentrických vraždiacich maniakov, ktorí by si najradšej obliekli uniformu SS a hneď zajtra šli vyhladiť všetky ostatné rasy. A to si nemyslia len nedovzdelaní a sfanatizovaní aktivisti Black lives matters. Presvedčení sú o tom aj ľudia, ktorých názory môžeme pokojne nazvať mienkotvornými. V tejto súvislosti možno spomenúť už notoricky známu dizertačnú prácu bývalej prvej dámy USA Michele Obamovej, v ktorej doslova uviedla: „Bieli Američania sú nevykoreniteľní rasisti so sklonmi k zločinu a nenávisti“. Aj keď sa liberálne média (u nás napr. denník Sme) hneď ponáhľali toto tvrdenie vyvrátiť s tým, že daná práca nič také neobsahuje, výrok takej naslovovzatej kultúrnej revolucionárky a aktivistky za ľudské práva Susan Sontagovej ešte z roku 1967 dokonale autentický je: „Biela rasa je rakovinou ľudských dejín! Biela rasa a iba ona sama vyhladila autonómne civilizácie všade kam sa rozšírila“.
Popri zväčša vynútenom kľačaní pred obhajcami kriminálnikov a násilnom zhadzovaní sôch šíriteľa ideológie nenásilia Ghándiho a ďalších sa súčasná kultúrna revolúcia vrhla s plnou silou na svoj ďalší cieľ. Ako je už podľa názvu zrejmé, dôslednou čistkou dnes prechádzajú aj skvosty filmového plátna. A to bez odporu filmových koncernov, ktoré sú držiteľmi ich licencií, práve naopak!
Prvý zo série rozhovorov, ktoré by ste na našich stránkach zrejme nečakali, pojednáva z veľkej časti o včelách a snahe pomôcť im sa vysporiadať s neduhmi, ktoré včelári preklínajú. Ich nenahraditeľnosť v reťazci života na zemi je v poslednom čase frekventovanou témou. Ako však sami uvidíte, rozhovor s Robom Šúňom, nadšencom nielen včelárstva a biochémie, nie je ani zďaleka monotematický. Ak vás unavujú abstraktné slogany a vyhýbavé odpovede, tento rozhovor je práve pre vás.… Pokračovať
Súčasná Covid kríza, ktorou si prechádza najmä vyspelejšia časť sveta, nemá v dejinách obdobu. A teraz nehovorím ani tak o pandémii samotnej, ale o jej sprievodných javoch – obmedzovaní občianskych práv, práva na slobodu pohybu, práva na výkon náboženského kultu a pod. Isteže, môžeme hovoriť o tom, že tieto kroky spomalili šírenie choroby, ale to nič nemení na fakte, že takéto opatrenia sme doteraz vídali jedine v katastrofických alebo post-apokalyptických filmoch. Čiže v produkcii značne nereálnej. Doteraz. Zdá sa, že realita opäť raz predbehla fantáziu. A tiež sa zdá, že súčasná pandémia veľmi dobre zapadá do jedného konkrétneho scenára globálnej katastrofy.… Pokračovať
Sľúbená druhá časť rozhovoru s Milanom Uhríkom sa zaoberá hlavne parlamentnou politikou ĽSNS a plánmi do budúcnosti. Príjemné čítanie.
Parlamentné voľby 2020
Do predvolebného súboja ste sa zrejme kvôli pracovnej vyťaženosti zapájali menej. To vám určite nezabránilo ich pozorne sledovať. Osobne si myslím, že politikom a médiám sa veľmi úspešne podarilo ľudí rozoštvať proti sebe a konfrontačný tón v komunikácii zvolili všetky najväčšie strany, vrátane ĽSNS. Veľa ľudí je z toho otrávených a iní hovoria o voľbe menšieho zla. Dovolím si filozofickú otázku, nemali by politici skôr bojovať za niečo, ako proti niečomu?
S filozofiou „boja za niečo“ plne súhlasím. Na druhej strane, z opozície sa len ťažko dá robiť výlučne pozitívna kampaň, pretože to by znamenalo nekritizovať vládu za jej zlyhania. Negativita v kampani je zrejme daná aj duchom doby – šokujúca zlá správa skôr zaujme a viac mobilizuje. Vidím to aj na mojom facebookovom profile – najväčšiu zdieľanosť majú kritické príspevky. O tie pozitívne a konštruktívne prejavujú ľudia menší záujem. Osobne by som si želal, aby to bolo radšej naopak.… Pokračovať
Začneme netradične. Považujete sa za ambiciózneho a cieľavedomého človeka, ktorý kdesi v kútiku duše tušil, že dnes bude „celebritou“?
Nie, takto pred 5 rokmi sa mi ani len nesnívalo, že budem vo vysokej politike. Začínal som ako radový člen strany, ktorý prijal výzvu ísť pracovať s Mariánom Kotlebom do Banskobystrického samosprávneho kraja, hoci v tom čase som mal lepšiu prácu v IT sektore v Bratislave. Jednoducho, nepovažoval som za morálne správne odpovedať v štýle „vo vašom politickom boji vám držím palce chlapci, ale odo mňa žiadnu prácu ani obetu nechcite“. Videl som už vtedy, kam to v prevažne liberálnej Bratislave smeruje a nemohol som sa na to len tak nečinne pozerať. Pustili sme sa teda spolu s ostatnými kolegami zo strany do poctivej politickej práce a odvtedy sa to valí – v Národnej rade aj v Európskom parlamente. Všetko, čo robím, sa snažím robiť najlepšie ako viem a obklopovať sa najlepšími ľuďmi, akými viem. Nechcem však byť celebritou, nikdy som nebol ten typ a nemám rád to slovo (spája sa mi s primitívnymi reláciami typu „Farma“ či „Mama, ožeň ma“). Stačí mi byť normálnym chlapom, ktorý urobí pre svet niečo dobré.
