Aj keď je Arménsko členom Ruskom dominovanej Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, ktorá má chrániť územnú celistvosť členských krajín, na jeho obranu proti nečlenskému Azerbajdžanu musela prísť India. Tá s touto ťažko skúšanou krajinou uzavrela kontrakt na predaj zbraní v hodnote približne 245 miliónov dolárov. Dodávka okrem iného obsahuje salvové raketomety indickej výroby Pinaka, protitankové strely, či väčšie množstvo ďalšej munície.
Rusko rozširuje svoju denacifikačnú kampaň aj na susedný Kazachstan. Ruský veľvyslanec v Kazachstane Alexej Borodavkin vyhlásil, že kazašskí radikálni nacionalisti žiadajú od kazašskej vlády neakceptovateľné požiadavky, ich rétorika je rusofóbna, a preto by ich Rusko malo v Kazachstane potlačiť. Borodavkinom vnímaná rusofóbia a kazašský nacionalizmus sa prejavuje napríklad tým, že sa v kazašských školách pri vyučovaní uprednostňuje kazašský jazyk a krajina začína využívať na dodávky kazašskej ropy do Európy azerbajdžanské ropovody, ktoré obchádzajú Rusko.
Aby Kazachstanu nebolo smutno, do zoznamu potencionálne denacifikovateľných krajín sa dostalo aj Moldavsko. To má dlhodobo problémy s Ruskom podporovanou odštiepeneckou provinciou Podnestersko, kde sú okrem iného dislokované aj ruské „mierotvorné“ sily. Moldavsko si nedávno zvolilo prozápadnú prezidentku a okrem iného poskytuje svoj vzdušný priestor prieskumným lietadlám NATO. Toto neušlo pozornému oku Ruskej federácie a tá ústami tajomníka ruského Ministerstva zahraničných vecí Michaila Galuzina Moldavsku nediplomaticky oznámila, že táto spolupráca s NATO priamo podkopáva jeho bezpečnosť.
Ondrej Figuli
