„Oslobodenie“ sa nepripomína v našich končinách každoročne len 8.5. v súvislosti s kapituláciou Nemecka v 2. svetovej vojne. Podobné „oslobodenie“ si už pred týždňom pripomenuli na slovenskom území pod zástavami Maďarska, vlajkou nejestvujúceho „Felvidéku“ a pod iredentistickou štandardou, za účasti zástupcov mesta Komárno a Komárom a pod dohľadom maďarských vojenských veteránov. Pripomínal sa „prielom v roku 1919“ – kedy maďarská červená armáda vtrhla na Slovensko a časť z neho obsadila. Viac sme o téme písali tuná:
A hoci toto otvorene iredentistické zhromaždenie bolo verejne známe, žiadna zložka štátu určená na boj proti extrémizmu nezasiahla, ba ani velebenie totality, teroru a protištátne zameranie spomienky neprimälo príslušné represívne zložky k tomu, aby zhromaždenie aspoň monitorovali. V čom inokedy vynikajú, najmä ak sa jedná o prenasledovanie domnelých slovenských extrémistov – v skutočnosti národovcov a identitárov, či len konzervatívne zmýšľajúcich ľudí. Každopádne, od južného suseda sa máme čo učiť, či už v profesionalizácii podobných spomienkových slávností, ich načasovania, organizovania, symbolizmu a najmä odhodlania. Je paradoxom, že iredentisti si pripomínajú pamiatku boľševikov s ich neľudským terorom v štáte, proti ktorému bojovali a ten sa na to ešte aj mlčky pozerá. Slovami klasika J. C. Hronského: „V dejinách na to príkladu niet…“
