V uplynulých dňoch si médiá všimli 31-výročie úmrtia komunistického politika A. Dubčeka, najmä v kontexte najnovšieho filmu o Františkovi Krieglovi – Muž, který stál v cestě. Herec T. Tőpfer, ktorý úlohu stvárnil, sa totiž na adresu Dubčeka, či vtedajšieho prezidenta Svobodu vyjadril zvlášť nelichotivo, ba dokonca rozvinul úvahu o tom, či v skutočnosti neboli sovietskymi agentami, vzhľadom k ich väzbám.
Takéto vyjadrenia by ešte nedávno boli zaiste označené za konšpiračnú teóriu, no keďže ju vyslovil herec s najsprávnejšou progresívnou orientáciou a pôvodom, mediálna poprava sa nekoná. Alexander Dubček ako ultrakomunista, ktorý mlčal v 50-tych rokoch plných bezprávia, pričom práve vtedy právo študoval, bude naďalej za hrdinu, hoci sa ako straník podieľal na všetkom. Nevystúpil z komunistickej strany ani v hrôzostrašných 50-tych rokoch, ani neskôr, ba ani po roku 1968, veď keď bol odstavený, bol vymenovaný za veľvyslanca ČSSR do Turecka a novú funkciu od nenávidených normalizátorov prijal. Nevystúpil na protest z KSČ, naopak, súdruhovia ho z nej časom sami vyhodili a pritom ešte stačil aj podpísať tzv. obuškový zákon, „lebo musel“. Napriek tomu, jeho podobizeň sa objavila ešte aj na pamätnej dvojeurovej minci platnej v celej eurozóne, čo progresívnych paneurópskych neomarxistov inak pozorne sledujúcich každé jedno závadné vyjadrenie, postoj či osobu, zázračne tentokrát nevyrušuje.
https://www.upn.gov.sk/sk/22-august-1969-prijatie-obuskoveho-zakona/
Pravoslav Kaltenbach
