Podľa vyjadrenia podpredsedu Výboru pre národnú obranu Lea Kunnasa by Estónsko malo pri zabezpečení svojich hraníc (s Ruskom) začať využívať aj protipechotné a protitankové míny a v tejto súvislosti začať, či obnoviť domácu výrobu výbušnín a trhavého materiálu.
Kunnas, ktorý je okrem iného plukovník v zálohe, tvrdí, že na to, aby tieto opatrenia bolo možné zrealizovať, je potrebné splniť tri podmienky:
„V prvom rade by sme mali nahradiť zásoby munície a mín, ktoré sme odovzdali Ukrajine, kam sme okrem iného poslali obrovské množstvo protitankových mín. Musíme ich okamžite nahradiť a potom získať viac mín, viac výbušnín a viac munície,“ povedal.
Ďalším krokom by malo byť opustenie Ottawskej zmluvy, ktorá zakazuje používanie protipechotných mín, pričom túto dohodu, na rozdiel od Ruska, podpísali všetky tri pobaltské štáty.
Zabezpečenie hranice by bolo podľa Kunnasa kombináciou rôznych opatrení. Patria medzi nich fyzické bariéry, napríklad tzv. dračie zuby, protitankové míny a protipechotné míny, ako aj nasadenie vojakov
estónskej armády a pohraničných síl, pre ktoré by bolo podľa neho potrebné vybudovať sieť opevnených bodov a trvalých betónových opevnení, ako napríklad bunkre.
Po tretie, Kunnas sa domnieva, že Estónsko by malo začať s domácou výrobou výbušnín na vojenské účely, ktoré by sa mohli použiť v protitankových, protipechotných mínach a pri výrobe mínometnej, či
delostreleckej munície.
„V čase mieru je možné plánovať do budúcnosti, napríklad ako sa dajú vyhodiť do vzduchu kľúčové mosty, a zásobiť sa fyzickými zábranami, aby sa dali rýchlo postaviť skôr, ako sa situácia stihne vyhrotiť“, uzavrel svoju úvahu Kunnas.
Ondrej Figuli
