Južná Afrika zatvára svoju poslednú veľkú oceliareň

Južná Afrika, ktorá má byť spolu s Ruskom a ostatnými krajinami BRICS novým svetovým ekonomickým a politickým lídrom, zatvára svoju poslednú veľkú oceliareň a pokračuje v strate či demontáži svojej priemyselnej základne a prechádza na ekonomiku exportujúcu hlavne výrobky bez pridanej hodnoty.

Táto situácia ale zároveň predstavuje príležitosť ukázať súdržnosť a otestovať ekonomickú spoluprácu krajín BRICS a všetkým neprajníkom dokázať, že toto zoskupenie nie je len debatným klubom a nástrojom propagandy, ale dokáže priniesť aj hmatateľné ekonomické výsledky. Demontáž juhoafrickej priemyselnej základne a odchod západnej konkurencie predstavuje pre ruské, čínske, či brazílske podniky ideálny priestor na investície a pozdvihnutie ekonomiky ich spojenca. Slovenská proruská scéna by preto mala bedlivo sledovať prílev ruských investícií do krajiny a ich priamy efekt na zvýšenie zamestnanosti a celkovej životnej úrovne v krajine. Podmienky na to sú ideálne, západný kapitál krajinu opúšťa a juhoafrické obyvateľstvo bude mať tak možnosť pracovať pre nových ruských, či čínskych zamestnávateľov, ktorí budú mať pre ich pracovné návyky, či mzdové požiadavky oveľa väčšie pochopenie, ako bieli kolonizátori.

Plánované zatvorenie jedinej oceliarne v krajine, ktorá vyrába dlhé výrobky zo železnej rudy, je pre juhoafrický oceliarsky priemysel ťažkou ranou a povedie k nárastu cien výrobkov zo železnej rudy. Zároveň juhoafrická ekonomika príde o približne 3500 pracovných miest a noví nezamestnaní sa tak môžu pridať k svojim prepusteným kolegom z ďalších zatvorených tovární, ako napríklad Volkswagen, ktoré v dôsledku nestability dodávok elektrickej energie, nespoľahlivej dopravnej sieti, či zvyšujúcej sa kriminalite zatvárajú svoje fabriky a opúšťajú krajinu.

ArcelorMittal South Africa, ktorá produkovala takmer polovicu výroby surovej ocele v krajine, oznámila svoje rozhodnutie zatvoriť svoje oceliarske prevádzky v Newcastli a Vereenigingu. Podobne, ako ďalší investori, zatvorenie fabriky pripísala štrukturálnym problémom, ktoré nemohla ovplyvniť, vrátane poklesu, rastúcich nákladov na energiu, prerušenia dodávok a vládnej politiky uprednostňujúcej výrobu ocele zo železného šrotu.

Ondrej Figuli