Branislav Čech: Hlasy Povstania – zadupané štátnym sviatkom

,,Máme po 80 rokoch od závažnej historickej udalosti vyskúmané všetky dôležité detaily, na základe ktorých môžeme zodpovedne hodnotiť jej význam z rôznych uhlov pohľadu? Splnili si historici (najmä tí v štátnych inštitúciách) svoju povinnosť a naplnili svoj etický kódex pri interpretácii tejto udalosti? A vôbec… má historik, ktorý sa vyhýba subjektívnym hodnoteniam, emóciám a politickým či ideologickým vplyvom, aby čo najvernejšie zobrazil realitu na základe dostupných faktov, miesto v súčasnom demokratickom zriadení? Alebo ho najväčší výdobytok novembra 1989 stavia do polohy kacíra?

Poznanie pravdivých dejín a poučenie sa z chýb patria k nevyhnutným predpokladom pokroku a rozvoja spoločnosti. Chyby minulosti sa však opakujú v rôznych podobách a pravidelných historických cykloch. Dôvodom je skutočnosť, že rôzne vládnuce politické systémy sa snažia históriu prepisovať, vymazávať, prispôsobovať svojim potrebám a tým udržiavať svoju moc. Týmto spôsobom mladšie generácie strácajú prehľad o prelomových (a často tragických) historických udalostiach svojich národov a ich príčinách.

Jednou z udalostí , ktorú si politické režimy od roku 1945 vždy prisvojovali a formovali na potrebný obraz, je aj povstanie z roku 1944. Desaťročia budovaný kult SNP sa stal výhodným nástrojom v rukách mocných na manipulovanie verejnosti. Od roku 1945 až dodnes vlády spolu so svojimi poradcami, médiami a historikmi presadzujú iba jeden výklad, s miernymi obmenami podľa toho, ktorá politická garnitúra práve vládne. Ak sa v tej záplave jednostrannosti v ojedinelých prípadoch objaví priestor pre iný pohľad na povstanie, interpreti nie sú ochotní ísť do hĺbky témy, pretože v súčasnom nastavení právneho systému nechcú riskovať šikanovanie, dehonestovanie, prepustenie zo zamestnania či dokonca trestné stíhanie… .“

Hneď v úvode tejto publikácie zostavovateľ zhrnul najdôležitejšie myšlienky, ktoré tematiky znalého čitateľa pri vyslovení SNP napadnú. Dnes už v záujme objektivity netreba do nemoty opakovať hlavnoprúdové naratívy, ktoré si ochotne osvojili a náruživo svojim chovaním posväcujú nielen „partizáni“, ale aj tzv. „vlasteneckí politici“. Oveľa dôležitejším – priam zásadným, sa javí vydanie súboru historických dokumentov z pier výrazných osobností slovenského exilu, súdobých aj súčasných historikov a verejných činiteľov. Svedectiev, zavše kritických no autentických, a faktov zásadne rozkladajúcich zidealizovaný obraz na „celonárodné povstanie“, je na 340 stranách tejto knihy dostatok. Jedna z najprovokatívnejších kníh tohto roka do vašej knižnice jednoznačne patrí!