Martin Lacko: Tisovi žiaci prehovorili

Spomienky absolventov učiteľskej akadémie v Bánovciach nad Bebravou, ktorá vyorala hlbokú brázdu napriek tomu, že existovala len v rokoch 1934 – 1945, potom bola násilne zlikvidovaná. Jej zakladateľom bol bánovský farár a neskorší slovenský prezident Dr. Jozef Tiso. Absolventi boli vzorom slovenskej inteligencie, ktorá za Uhorska nemohla vyrásť a za tzv. československej prvorepublikovej Masarykovskej demokracie bola rovnako potieraná. Aj otvorenie samotného ústavu sa nezaobišlo bez prekážok od československej vrchnosti. Jej absolventi tak svojimi postojmi a prácou aj neskôr pomáhali dláždiť cestu k obnove slovenskej štátnej nezávislosti po roku 1993. No ešte predtým si vytrpeli príkoria čechoslováckeho a neskôr komunistického zriadenia, ako absolventi „Tisovej“ školy.

Pre čitateľa bude zaiste objavné, že úplne prvý pamätník pre Ľudovíta Štúra – slovenského národovca a evanjelika – vznikol práve v Bánovciach nad Bebravou z popudu bánovského katolíckeho dekana Dr. Jozefa Tisa, ktorý túto myšlienku živil aj s evanjelickým kňazom Martinom Rázusom už od roku 1932. Dielo sa podarilo odhaliť 30.8.1936 s textom: „Prvý Štúrov pomník postavila obetavosť slovenského národa, Ústredný Štúrov jubilejný výbor v Bánovciach Spolku slovenských akademikov Štúrovho rodného kraja za predsedníctva Msgr. Dr. Jozefa Tisu, z iniciatívy V.H.Kurthu, tajomníka. 29.augusta 1936 z príležitosti osláv Štúrovej storočnice a pamiatky Štúrovho zvolenia zvolenským poslancom. Naspäť cesta nemožná – napred sa ísť musí. My dali sme sa do služieb ducha, a preto musíme prejsť cestu života tŕnistú.“

Tento text bol v rámci komunistickej cenzúry vymazaný v 50-tych rokoch a ani režim po roku 1989 ho nedovolil na pamätník umiestniť. Napriek tomu, sa ho podarilo osadiť v blízkom okolí – ale ktovie ako dlho tam v dnešnom období neokomunistickej tzv. kultúry vymazávania vydrží…Kniha nanovo publikuje 18 svedectiev, ktoré obsahovala pôvodná publikácia z roku 1990 (plus bonusové prílohy).

Stretnutie absolventov učiteľského ústavu v Bánovciach na Bebravou a odhalenie vôbec prvej pamätnej tabule Dr. Jozefovi Tisovi na budove bývalého učiteľského ústavu dňa 8. júla 1990, spustilo vlnu protislovenskej hystérie, ktorá trvá dosiaľ. S tým rozdielom, že niektoré artefakty sa dali ubrániť i 20-30 rokov, kým prvá bánovská tabuľa musela zmiznúť do niekoľkých dní, keď sa do „kauzy“ zapojili v tom čase československé aj zahraničné médiá a vrcholné politické špičky… Dnes, kedy sú odstraňované proti vôli väčšiny aj posledné spomienky na slovenské osobnosti z čias prvej Slovenskej republiky, to už nie je ničím výnimočným…. Slovom: kniha o tom, kde sme boli a kam sme sa „posunuli“ – minimálne v mentálnej rovine….