O poľovníkoch a poľovníctve – Tomáš Foltán (rozhovor)

 

Ďalší zo série rozhovorov sa bude zaoberať témami, ktoré vďaka médiám snáď neušli nikomu. Lesníci aj poľovníci sú v posledných rokoch pod vytrvalým tlakom zo strany mimovládnych organizácií. Dôvodom je aj to, že zanedbali vplyv sociálnych sietí, mladých ľudí, umelcov a rôznych nezainteresovaných ľudí na verejnú mienku. Výsledkom je negatívna povesť skreslená predstavou o drancovaní lesov a krvilačných poľovníkoch. Prečo tomu tak je? Zhováral som sa s profesionálom a príjemným usmievavým pánom – Ing. Tomášom Foltánom. 

Často sa k poľovníctvu, lesníctvu, ochrane prírody, ekológii a environmentalistike vyjadrujú laici neznalí veci. Vo veľkej väčšine ide o negatívne, v niektorých prípadoch krajne agresívne a vulgárne reakcie. Keďže sa týmto témam budeme venovať v rozhovore, je na mieste zhrnúť kde si vyrastal, študoval a kde si získal praktické skúsenosti. Máš slovo.

Vyrastal som a žijem od útleho detstva na horárni v lese a to doslova. K najbližšej dedine je to od nás 9 km. Môj život je úzko spätý s prírodou ako takou a od malého chlapca som vedený k pozitívnemu vzťahu k lesu a zveri, ktorá v ňom žije. Môj otec je lesník, starý otec z maminej strany je lesník, môj krstný otec je lesník, starý otec z otcovej strany je poľovník a celý život zastával rôzne funkcie v poľovníckych organizáciách od poľovníckeho hospodára, predsedu poľovníckeho združenia, prednášateľa a skúšajúceho komisára uchádzačov o poľovný lístok, za čo bol aj vyznamenaný najvyšším možným ocenením za zásluhy v poľovníctve na Slovensku – Zlatým kamzíkom. Čiže k lesníctvu a poľovníctvu som bol vedený od detstva. Moje rozhodnutie začať študovať lesníctvo a poľovníctvo po ukončený základnej školy bolo jednoznačné. Úspešne som vyštudoval Strednú lesnícku školu v Banskej Štiavnici a v štúdiu som ďalej pokračoval na Technickej univerzite vo Zvolene, na lesníckej fakulte v odbore Aplikovaná zoológia a poľovníctvo. Počas štúdia som si svoje vedomosti rozšíril k rôznym zaujímavým odborom ako napríklad geológia, dendrológia, bioklimatológia, pestovanie lesa, hospodárska úprava lesa, štatistika, poľovníctvo a mnoho ďalších zaujímavých predmetov. Po úspešnom ukončení štúdia a získaní akademického titulu Lesný inžinier, som začal pracovať v Lesoch SR. Prešiel som si rôznymi funkciami od praktikanta, manipulanta až po vedúceho lesníckeho obvodu. Svoje doposiaľ získané vedomosti som prakticky uplatňoval pri obnove, výchove a pestovaní lesa. Zastávam aj funkciu poľovníckeho hospodára v poľovníckom spolku. Venujem sa športovému strelectvu, vábeniu zvery, lesničiarstvu. Zúčastňujem sa rôznych výskumných projektov na Slovensku, ako je napr. sčítanie veľkých šeliem, alebo momentálne prebiehajúceho monitoringu Rysa ostrovida v pohorí Vtáčnik. V roku 2019 som získal ocenenie od Slovenského poľovníckeho zväzu – bronzovú medailu za zásluhy v poľovníctve.

Myslím si, že už mám adekvátne znalosti a praktické skúsenosti v problematike lesníctva a poľovníctva na Slovensku. Samozrejme vzťahy lesníctva, ochrany prírody a krajiny, enviromentalistiky a ekológie, sú úzko späté a jedna s druhou súvisí.

Žijeme v uponáhľanej modernizovanej dobe, keď sa často spory neriešia osobnými stretnutiami, diskusiami s odborníkmi, ale rôznymi príspevkami na sociálnych sieťach. Za negatívne hodnotenie lesníkov, poľovníkov, ale už aj strážcov prírody a ochranárov, si môžeme z  veľkej časti aj sami. Všetko je to o ľuďoch a hlavne o ľuďoch. Vždy sa dá upozornenie, aj usmernenie povedať ináč. Niekedy človek jednoducho nemá ,,svoj“ deň. Veľa ľudí nerešpektuje zákon o lesoch, o ochrane prírody a krajiny a aj o poľovníctve. Keď sú ľudia upozornení na porušovanie zákona, sú takí ktorí sa ospravedlnia, ale nájdu sa aj takí, že sa až začnete čudovať, kde sa v tom človeku berie taká zlosť, osočovanie a nadávky. Z vlastnej skúsenosti môžem na okraj spomenúť založenie ohniska na lúke cez leto v čase zvýšenej požiarnej ochrany, umývanie osobného automobilu saponátom pri lesnom potôčiku v chránenej krajinnej oblasti, alebo v čase rodenia mláďat lesnej zvery, keď dotyčný pán pustil svojho nemeckého ovčiaka ,,nech si trošku ponaháňa srnky“ a sám sa z toho tešil ( na to si musí každý vytvoriť svoj vlastný názor). Všeobecné hospodárenie v lesoch zaviedla už Maria Terézia, keď vytvorila lesný Tereziánsky poriadok, na základe ktorého sa začali lesy obhospodarovať, hlavne pestovať, aby sa zachovali pre ďalšie generácie a zabezpečili dopyt obyvateľstva po drevnej surovine. Slovensko patrí v Európe medzi popredné krajiny s vysokou lesnatosťou a to len vďaka práci lesníkov (našich otcov, dedov, pradedov). V dnešnej dobe sledujeme globálne otepľovanie, lesy sú vystavené dlhodobému suchu, mnoho lesných porastov rastie na nepôvodných stanovištiach a následne čelia napadnutiu podkôrnym hmyzom. Fenomén dnešnej doby je Lykožrút smrekový. Pri premnoženej početnosti napáda nielen choré a oslabené, ale aj zdravé vitálne stromy, ktoré tvoria základ fungovania zdravého lesa (znižovanie teploty, stabilita, zachytávanie vody, tvorba kyslíka a mnoho iných…). Laická verejnosť vníma lesníkov ako ľudí, ktorí les rúbu.

Lesník je však človek, ktorý sa o les stará, pestuje, vychováva ho a rôznymi pestovnými postupmi buduje lesný porast na obnovu lesa prirodzenou cestou a hlavne prírode blízkym hospodárením. Je to samozrejme dlhodobý proces, trvajúci desiatky, ba aj stovky rokov. Čiže je to práca pre niekoľko generácií. Starý otcovia vždy spomínali, že les sa vychováva sekerou a mali pravdu! Nedávno bola medializovaná kampaň ,,My sme les“, ktorá sa na sociálnych sieťach šírila neuveriteľnou rýchlosťou. Kamarátka chcela počuť môj názor. Tak som jej problematiku ako laikovi začal vysvetľovať:

,,Katka, keď doma zasadíš do záhradky mrkvu, čo s ňou musíš spraviť, keď začne rásť? Musíš ju polievať. Les sa obnovuje sám a polieva ho dážď. Keď mrkva začne naberať objem, čo musíš spraviť? Musíš mrkvu pretrhať, aby mala priestor pre rast. To isté robia lesníci, les sa musí výchovnými zásahmi preriediť. Čo urobíš na konci vegetačného obdobia s mrkvou? Musíš ju vytiahnuť, lebo je dozretá a v zemi začne hniť a po zime z nej nič nebude. To isté sa deje aj v lese, lebo les dosiahne svoj vek a začne postupne odumierať, neplní svoju funkciu. Pri hospodárskom lese je to dlhodobá záležitosť, viac ako 100 rokov. Mrkva je sezónna zelenina. Viete čo sa ma spýtala? Prečo to takto niekto ľuďom – laikom nevysvetlí?

Poďme teda k jednotlivým témam postupne. Pri nástupe p. Mičovského na post ministra sa široká verejnosť nádejala, že konečne dôjde aj na systémové riešenia a vecný dialóg. Zdá sa však, že protežuje iniciatívy kolegov z koalície, medzi ktorých patria aj iniciátori kampane My sme les. Príklad. Je plánovaná koncepcia manažmentu veľkých šeliem ,,ušitá na mieru“ tunajším podmienkam?

Po voľbách a nástupe pána Mičovského na post ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ako prvého ministra lesníka, sa verejnosť potešila z odborníka. Prvotné nadšenie však postupne hlavne v kruhu lesníkov a poľovníkov ubúda. Slovensko je malá krajina s veľkou početnosťou raticovej zvery a veľkých šeliem. Patria medzi ne Medveď hnedý, Vlk dravý a Rys ostrovid. Početnosť šeliem z roka na rok narastá a kontakty s ľuďmi sú čoraz častejšie a to nielen v prirodzenom areáli šeliem, ale aj v intraviláne obcí a miest. Manažment veľkých šeliem uskutočňovali samotní poľovníci a keď sa stavy začali rapídne znižovať, pred desiatkami rokov sami od seba zaviedli celoročnú ochranu medveďa a rysa. Plánovaná koncepcia manažmentu veľkých šeliem podľa mňa vôbec nevyhovuje tunajším podmienkam. Sledujem každým rokom viac a viac prípadov stretu človeka s medveďom. Lokality s výskytom medveďa sa čoraz viac približujú k ľudským obydliam. Môj osobný názor je taký, že život človeka je nadradený životu aj chráneného živočícha a vždy je dôležitejšia prevencia, než čakať na poslednú chvíľu, keď sa začnú veci riešiť až po nejakej tragédií. Stretávam sa s ľuďmi, ktorí žijú v obciach (nie mestách), kde medvede schádzajú v noci do obcí a boja sa zavčas rána chodiť na autobusové zastávky, s deťmi do školy, škôlky, vynášať smeti do kontajnera apod.

Ministerstvo navrhuje prípadnú reguláciu šeliem bez účasti poľovníkov. Nie je to po desaťročiach starostlivosti, kedy sa významným podielom zaslúžili o návrat týchto druhov do slovenských lesov, výsmech do tváre?

Minister životného prostredia pán Budaj vyhlásil, že prípadnú reguláciu bude uskutočňovať zásahový tím pre medveďa hnedého. Podľa mňa je to nereálne. Ja tam vidím porušenie viacero zákonov. Poľovníci uskutočňovali reguláciu na základe výnimky životného prostredia pre odlov komplikovaných jedincov. Boli striktne dané podmienky, za akých takého jedinca možno odloviť. Kontrola zo štátnej ochrany prírody S uloveným jedincom nebolo možné manipulovať do príchodu štátnej správy a kontroly štátnej ochrany prírody, ktorá odoberal vzorky DNA apod. Regulácia by mala ostať v rukách poľovníkov a užívateľov poľovných revírov, pretože funguje.

Jedným z častých argumentov proti regulačnému odlovu medveďa je jeho funkcia prirodzeného predátora premnoženej raticovej zveri. Do akej miery je tento argument relevantný?

Počas roka si medveď hnedý nájde dostatok potravy v lesoch a na poliach. Keby sme sa mali držať vyjadrení o tom, že medveď je prirodzený predátor a pomôže znížiť stavy raticovej zvery na napríklad normovaný kmeňový stav, tak by sme nepotrebovali ani poľovníka, ale ani ochranára. Súhlasím s tým, že medveď je prirodzený predátor a občas uloví diviačika, jelenča, srnča, alebo dospelé kusy raticovej zvery. Ako sanitár nepohrdne ani zdochlinou, alebo zostávajúcim kadáverom po uhynutej zvery. Ale nikdy neovplyvní stav raticovej zvery natoľko, aby sme mohli hovoriť o ovplyvnení stavu premnoženej zvery. Napríklad v roku 2019 bola odvysielaná reportáž v televíznych novinách, kde neďaleko Litovskej Kokavy napočítali na jednom poli 38 medveďov. Šelmy sa kŕmili na zvyškoch kukurice potom, čo tamojší farmári pozbierali úrodu. Kukurica je lepší a dostupnejši zdroj potravy pred zimným spánkom.

Poďme sa na to pozrieť aj z inej perspektívy. Nie všetky lesy na Slovensku sú súvislosťou porastov a členitosťou terénu vhodnými biotopmi pre Medveďa hnedého. Vzhľadom k optimálnej rozlohe teritória jedinca je zrejmé, že je táto šelma u nás premnožená. Zoologické záhrady dlhodobo nemajú záujem o umiestnenie jedincov do svojich výbehov a tak nastáva otázka, aký iný spôsob regulácie pripadá do úvahy, ak nie je regulácia selektívnym odstrelom?

Svoje teritórium si staré samce bránia a mladé jedince vytláčajú do miest, kde medveď stáročia nežije. Početnosť stavov medveďa rok čo rok narastá. Je to statné zviera, ktorý v prírode nemá svojho prirodzeného nepriateľa. Jediný kto vie zasiahnuť do početnosti populácie a znižovať ju na únosnú mieru je človek. Pri dnešných premnožených stavoch je regulácia medvedej populácie na Slovensku  potrebná a selektívny odstrel je najracionálnejšie a najefektívnejšie riešenie.

Ako je to s vlkom? Do našej prírody patrí a ako dôležitý činiteľ pre kondíciu raticovej zveri plní nezastupiteľnú úlohu. Jeho početnosť je takisto na historických maximách a tak je na mieste sa pýtať, aká je únosná miera škôd na hospodárskych zvieratách, ktorá je ešte spoločensky akceptovateľná?

Každá veľká šelma vrátane vlka do našej prírody bezpodmienečne patrí. Aby som však odpovedal na otázku. Akceptovateľná bude dovtedy, dokedy chovatelia kôz a oviec budú ochotní znášať škody na hospodárskych zvieratách a schopní investovať do nákladných protiopatrení. Dovtedy, kým ich budú ,,baviť“ zdĺhavé procesy vymáhania škôd spôsobených vlkom, ktoré nepokryjú náklady spojené s chovom zvierat, o ktoré prišli. Každý rok odborníci určujú kvótu na odlov vlka. Zo strany mimovládnych organizácií je vyvíjaný enormný tlak na zníženie, resp. určenie nulovej kvóty na lov vlka dravého. Posledné vyjadrenia prezidenta Slovenskej poľovníckej komory Alojza Kaššáka sú veľavravné. Poľovníci tento rok vlka loviť nebudú, ale všetky škody spôsobené vlkom musí ministerstvo životného prostredia preplatiť. Po minulé roky sa určená kvóta pravidelne bez problémov naplnila. Po ulovení sa s uloveným jedincom nemohlo hýbať, musela byť privolaná štátna ochrana prírody, ktorá jedinca zmonitorovala, odobrala vzorky. Bez lovu na tieto vzorky môžeme zabudnúť a stratíme tak cenné informácie o živote a pohybe vlkov. V minulom roku z dokumentácie ochrany prírody unikli nezisteným spôsobom dokumentačné fotky poľovníkov, ktorí riadne – podľa zákona vlka ulovili. Tým bolo na sociálnych sieťach vyhrážané smrťou! Dokonca bola vyhlásená odmena za smrť poľovníka 50 000 Eur a za rodinného príslušníka 20 000 Eur. Potrebuje toto komentár?!

Vývoj poľovníctva v posledných rokoch nabral úplne nový smer. S rastúcimi finančnými nárokmi sa ,,ľudové“ poľovníctvo profesionalizuje. Je to správna cesta?

Momentálne žijeme takú dobu, v ktorej väčšina pozerá na peniaze. Myslím si, že sa s tým stretávame všade a neobišlo to ani poľovníctvo. Vlastníci pozemkov svoje právo prenajímajú, revíri sa licitujú a ako to väčšinou býva, ekonomicky najlepšia ponuka vyhráva. Veľa tradičných združení tým pádom končí, lebo nemajú postačujúce finančné prostriedky. Bohužiaľ, toto je niekedy na úkor zvery chovanej v poľovných revíroch a aj na úkor starostlivosti o poľovný revír. Samozrejme nemôžem všetkých hádzať do jedného vreca.

Poľovníctvo je najprv o chove a až potom o love a samozrejme o tradíciách a zvykoch. Majú dostatočný priestor v ,,profesionalizovanom“ poľovníctve?

Ťažká otázka, všetko záleží od ľudí. Sú staré poľovnícke združenia, kde keď sa ocitnem na spoločnej poľovačke ako lesničiar a som prekvapený, že účastníci vôbec nevedia o poľovníckych signáloch, o schéme nástupu na výrade a celkovo o priebehu poľovačky, keď je tam lesničiar. Sú staré združenia kde striktne dbajú o dodržiavaní poľovníckych zvykov, tradícií a obyčaje. Profesionalizované poľovníctvo je na tom podobne. Sú ľudia, pre ktorých je dôležitá fotka s úlovkom a palcom hore a rýchle rozposielanie všetkým známym. Ale tak isto sú združenia a spolky, kde sa dodržiavajú zvyky a tradície. Často sa aj pri individuálnom love stretávam s tým, že úspešný lovec je vyfotení so svojim úlovkom a zver leží opačne, na druhom boku, smer zálomku nezodpovedá ulovenému pohlaviu zvery, alebo je zálomok na poľovníckom klobúku na ľavej strane. Vo všeobecnosti ale musím povedať, že v profesionalizovanom poľovníctve sa zvyky, tradície a obyčaje vytrácajú a viac je to o tom palci hore a podobných prázdnych gestách.

Patríš medzi úspešných súťažných strelcov. Ako si sa k tomuto športu dostal?

Preferujem streľbu z brokovej zbrane pred guľovou. Raz som videl oznam o verejnom streleckom preteku v poľovníckom časopise a povedal som si, že to idem vyskúšať. Moja stará ruská 16-tka zabodovala a umiestnil som sa na druhom mieste. Časom som začal chodiť na tréningy, menil som disciplíny skeet a trap a skúšal, čo by mi najviac vyhovovalo. Ostal som v disciplíne trap až do dnes. Výstroj aj výzbroj sa postupne časom menila a aj strelecké výsledky postupne rástli. Moje doposiaľ historické maximum som dosiahol na verejnom streleckom preteku v Plaveckom Podhradí, kde som zo 100 terčov (asfaltové holuby) trafil 99.

Často sa stretávam so stereotypom, že dobrý strelec je nebezpečný človek. Čo by si k tomu napísal?

Ja som sa s tým ešte nestretol ale každý sme nejaký. Dobrý strelec vie so zbraňou zaobchádzať veľmi bezpečne a ak sa zúčastňuje aj nejakých pretekov, tak tam je zaobchádzanie so zbraňou a celková manipulácia úplne na inej úrovni, ako pri individuálnom love. Často sa mi stalo, že pri spoločných poľovačkách som jednotlivcov pri presune upozorňoval, že musí byť kombinovaná zbraň ,,zlomená“ a guľová zbraň s otvoreným záverom, keď tak nebolo. A viac krát som sa stretol z odpoveďou, že  ,,veď nemám nabité“. Bohužiaľ, takáto laxnosť niekedy končí tragicky a či budem za toho zlého, alebo nie, vôbec mi to nevadí. Pretože bezpečnosť a manipulácia so zbraňou musí byť na prvom mieste.

Okrem streľby a výkonu práva poľovníctva sa tiež venuješ poľovníckej kynológii, rybárstvu a lesníctvu. Všetko aktivity spojené s prírodou. Majú v postmodernej dobe technológií a robotizácie svetlú budúcnosť?

Myslím si, že áno. Ľudia v období pandemickej hystérie zistili, že pekná dovolenka sa dá stráviť aj na Slovensku, mnoho ľudí vytiahlo alebo nakúpilo bicykle a svoj voľný čas trávia v prírode. Chodia na prechádzky a turistiku. Začali vnímať prírodu trošku inak, ale hlavne vzrástol záujem o ňu.

Čo by si na záver odkázal všetkým tým, ktorí vnímajú lesníkov a poľovníkov negatívne?

V každom odvetví, či je to lesníctvo, alebo poľovníctvo, pracuje a vykonáva činnosť množstvo ľudí. Medzi nimi sa nájdu ľudia, ktorí robia tomu svojmu remeslu zlé meno. Nevynímajúc aj lesníkov a poľovníkov. Ale tiež množstvo takých, ktorí si zaslúžia úctu a vďaku. Odporučil by som každému, kto negatívne vníma poľovníctvo a lesníctvo, nech vyhľadá vo svojom okolí lesníka alebo poľovníka, porozpráva sa s ním o tom čo všetko takáto práca obnáša a možno niektorí zmenia svoj názor. Nepoznám lesníka, ktorý by chcel pestovať suché lesy a vytvárať holiny, ktoré ľudia veľmi negatívne vnímajú. Všetko sa uskutočňuje kvôli niečomu. Niekedy laik vidí holinu, ale odborník vidí mladý zabezpečený lesný porast, ktorý sa bude pestovať pre nasledujúce generácie. Jednoducho povedané, treba nechať lesníkov robiť svoju robotu a nenechať sa ovplyvniť rôznymi mimovládnymi organizáciami, ktorých filozofia a predstava o lese, je skreslená. LESU A LOVU ZDAR!

Jozef Benedikovič

Leave a reply

Close