Radix VII. – Marián Magát: PROCES – Záverečná reč

Radix 7 si plným právom zaslúži byť nazvaný prémiovým číslom. Dôvodov je niekoľko: ide o jedinečný dokument doby, ktorý podrobne mapuje najväčší politický monsterproces v dejinách novodobého Slovenska. Jeho obsah vznikal celý za mrežami žilinskej väznice, kde je autor držaný slovenským „demokratickým“ režimom už pol treťa roku (stav k 31. 5. 2024) za to, že verejne – slovom a písmom – prezentoval svoje názory na udalosti domácej a svetovej politiky a nedávnych dejín.

Svojim spôsobom ide o memento, kedy súd skonštatoval, že jeho úlohou nie je skúmať pravdivosť či klamlivosť historických faktov, ktoré obžalovaný podrobil kritickej analýze, za čo si vyslúžil stíhanie – úlohou súdu malo byť potrestanie činov, ktoré sú v trestnom zákone popísané v jednotlivých paragrafoch ako trestné. Súd teda neskúma a nerieši, či obžalovaný svojimi argumentami dokázal vyvrátiť či spochybniť „jedinú správnu historickú pravdu“, ale iba sucho s byrokratickou automatikou rozhoduje o previnení sa voči paragrafom trestného zákona. A tie sú napísané rovnako, ako v minulom režime trestné paragrafy o hanobení republiky, jej predstaviteľov, či dokonca spriatelených bratských krajín socialistickej sústavy a ich činiteľov. O podobnom trende možno hovoriť aj v súvislosti s nedávnym monsterprocesom ohľadne symboliky Slovenskej pospolitosti, keď obžalovaní namietali, že symbolika bola schválená samotným Ministerstvom vnútra SR, a preto nemôže byť zakázaná a trestná. Súd sa s touto námietkou vyrovnal po svojom – údajne to, že niečo je schválené Ministerstvom vnútra SR, ešte neznamená, že to nie je zakázané a trestné.

Práve preto je nové číslo Radixu poučným čítaním pri ktorom musí vytriezvieť z ilúzie slobody prejavu, rešpektovania iných názorov, slobody vedeckého bádania, či vymožiteľnosti práva aj ten najzarytejší optimista.