S Tomášom Jancom o referende, Slovensku, politike a alternatívach

Tomáš Janco je tradicionalista s členstvom v parlamentnej strane KDŽP. Snaží sa zapájať do verejného a politického života. Je pravidelným hosťom v reláciách Slobodného vysielača. Na internete vystupuje s heslom Za víťazné Slovensko.

1. Bol si nominovaný do prípravného petičného výboru na organizovanie referenda o predčasných voľbách. Nominoval ťa predseda tvojej strany KDŽP Tomáš Taraba, ktorého oslovil Peter Pellegrini, ako opozičného politika, keďže je záujem, aby to bolo organizované naprieč politickým spektrom. Ponúkol si sa sám alebo si bol nomináciou oslovený?

Bol som oslovený. Väčšinou preferujem pozíciu v miernom ústraní. Tomáš ma nominoval lebo mi dôveruje. Trvali sme však na ďalších otázkach okrem samotného odstúpenia vlády. Hlavne sme chceli, aby v referende bola vyriešená dobrovoľnosť očkovania, pretože nám ako strane robia starosti snahy relativizovať a narušiť telesnú autonómiu človeka.  Nebola však vôľa riešiť nič okrem odstúpenia vlády. S touto základnou otázkou síce súhlasíme a budeme referendum podporovať, ale nie je na to podľa nás veľmi potrebný rozsiahly viacstranícky petičný výbor. Preto sme sa rozhodli, že bude najlepšie podporovať referendum, ale zároveň nepokladáme za potrebné sa na jeho príprave príliš aktívne podieľať. Budeme tak schopní investovať energiu do prioritných otázok, ktoré idú nad rámec referenda.

2. Čo ťa najviac motivovalo do toho, aby si sa zapojil do prípravy referenda za predčasné voľby?  Čo ti najviac prekáža na tejto vláde, že sa budeš spomínaným spôsobom podieľať na pokuse o vyvolaní predčasných volieb?

Podotknem, že po voľbách som bol z vlády celkom optimistický a aj som sa tak verejne vyjadroval. Pripadala mi ako lepšia možnosť zo zlých možností a bol som rád, že sa koalícia PS Spolu, napriek neuveriteľne drahej kampani a podpory médií, ani nedostala do parlamentu – vďaka tomu, že uverili vlastným nadsadeným preferenciám a rozhodli sa ísť do parlamentu ako koalícia strán. Zároveň, keď ostatní politici boli plne ponorení do bubliny volebných rétorík, písal som už dávno o tom, že rok 2020 bude definovaný Čínskym vírusom, a vyjadroval som znepokojenie z dopadov na našu zem aj pochybnosti o tom, či to bude vedieť ktokoľvek ustáť. A pokiaľ hlúpe predvolebné sľuby terajšej koalície, ktoré stavali na ignorácii udalostí, ktoré sa varili v Číne sa nevyplnili vôbec, moje obavy sa naplnili len čiastočne. Vychádzal som z vtedy dostupných modelov, ktoré predpokladali, že vírus bude mať kvôli svojej veľkej nákazlivosti veľmi rýchlu boom fázu, a myslel som si, že sa rýchlo budú nakazovať veľké časti obyvateľstva. Toto sa nevyplnilo, a ako ukazujú dáta aj z krajín, ako Brazília, ktoré sa postavili k vírusu neaktívne, vírus je cyklický a naráža na strop nakazených.
To je zároveň horšie a lepšie, ako som pôvodne očakával. Je to lepšie v tom, že v prípade, ak by došlo k jednej veľkej boom fáze zároveň vo viacerých krajinách, infraštruktúra a zdravotný systém by to vôbec nezvládli a spôsobilo to značné nepokoje a zlyhanie zdravotníctva veľmi rýchlo. Avšak to, čo sa stalo je, že vírus má fázy prudkého nárastu a potom cyklicky klesá. Pokiaľ by v prvom scenári došlo k rozpadu systému, ako takého, v druhom scenári to dáva systému možnosť aj zámienku upevňovať kontrolu, zatiaľčo dochádza k postupnému výraznému zhoršovaniu životných podmienok ľudí.  Toto zhoršovanie životných podmienok a devalvácia ústavnosti je celosvetovo viac výsledkom vládnych odpovedí na vírus, ako výsledkom vírusu samotného.

Tu dochádzame k našej vláde, ktorá na našu aj svoju vlastnú škodu disponuje ústavnou väčšinou. Dostali ústavnú väčšinu v čase obrovskej krízy, čo im dáva zámienku aj prístup k značnej moci a jej zneužívaniu.

Vláda za čas pandémie pretláčala parlamentom aj polopečené zákony, ktoré s pandémiou nič nemajú, dokonca v zrýchlenom konaní. Nijako nerešpektuje opozíciu a, nutne dodať, že čiastočne oprávnene, ju kriminalizuje. Operujeme tu mesiace v militarizovanom stave, so značnými obmedzeniami slobôd občanov, máme tu neuveriteľné, až kriminálne, justičné prešľapy, ako napr. kauza Lučanský, pre ktorú ani len neodstúpila ministerka – a dokonca išla týždeň po pohrebe vtipkovať do verejnoprávnej televízie o jeho smrti. Zároveň vláda mení ústavu, a to aj v materiálnom zmysle. Mali sme tu zmenu ústavného súdu, efektívne na úrovni zmeny štátneho zriadenia, ktorá prešla bez akejkoľvek konzultácie verejnosti, len so zdôvodnením už zmieňovanej ministerky, že vláde ústavný súd nemá čo vysvetľovať, čo je ústava.  Touto ústavnou zmenou, ktorú mimochodom aj ÚS komentoval, ako zmenu, ktorá dáva základy pre narušenie zriadenia štátu, si vláda dáva fakticky absolútnu moc. To všetko v čase krízy a výnimočného stavu.


Toto by samo o sebe bolo hrozné, ale tam to zďaleka nekončí, pretože by verejnosť bola ochotná akceptovať vládu tvrdej ruky, keby vláda aspoň mala reálne výsledky a bola aspoň trocha kompetentná. Vtedy by síce boli jej kroky ešte hrôzostrašnejšie lebo by boli mierené, ale boli by tu aspoň argumenty, prečo má do istej miery právo mocou disponovať. Čo tu však vidíme je úplná hanba a diletantstvo. Vláda celkom transparentne klame. Jej výsledky v riešení pandemickej situácie, ktorou zdôvodňuje všetky svoje kroky by boli na smiech, keby neboli na plač: Jedna z najhorších bilancií smrti na svete, zničené hospodárstvo, zhoršujúce sa sociálne a politické pnutie, plné ulice obchodíkov s výveskami „na prenájom“, zatiaľčo vláda odškodňuje primárne medzinárodné korporácie za dane ľudí, ktorých ožobračila a úplná neschopnosť kohokoľvek prevziať zodpovednosť. Popri tom premiér len tak zbežne obviní ministra hospodárstva z masovej vraždy, vyzdvihuje masové testovanie, na ktoré poslal milióny ľudí, ktoré podľa jeho vlastných kritérií nezafungovalo. Zároveň povie, že testy, čo použili, by nedal ani psovi. Minister hospodárstva sa akože dištancuje od vládnej politiky, vo vláde, ktorej je súčasťou a hrá dobrého policajta, aj keď jeho poslanci odsúhlasujú en block celú vládnu politiku…


Ako som povedal: Dala by sa do istej miery tolerovať politika tvrdej ruky, ak by bola vláda schopná a dala by sa tolerovať neschopnosť, ak by vláda aspoň príliš nezasahovala a nenárokovala si priveľa moci.  Takto máme to najhoršie z oboch svetov: Máme totalitu idiotov. Aj jedno aj druhé by samo o sebe bolo dobrým dôvodom pre zrušenie ich vlády, ale tie dve zložky pokope sú neskutočne nebezpečné. Sú tu isté pozitíva? Nesporne, ale keď mám psa zahryznutého v nohe, nebudem chváliť, akú ma peknú srsť.

3.  Aké posolstvá by sa mali najviac komunikovať a akým spôsobom či prostriedkami (médiami), aby bola petícia a následné referendum úspešné? Mali by byť tvárami referenda opoziční politici, alebo skôr nespokojní, či napríklad likvidačnými opatreniami dotknutí ľudia z podnikateľského prostredia, zamestnanci z gastra, alebo napríklad známe osobnosti z prostredia mimo politiky, ako sa to častokrát robí?

Ja si myslím, a budem tu trocha cynický pre čitateľa, ktorého rešpektujem, že niečo ako apolitická petícia o odvolaní vlády je tak trocha smiešnou predstavou. Tak ako to vo svojej kritike petície prezentoval poslanec Fico v podstate vyčítal poslancovi Pelegrinimu, že dosť efektívne neklame o tom, kto to v skutočnosti má organizovať. Myslím si, že by to mali robiť odborníci- rozhodne. Ale na konci dňa sa mi na súčasnej inkarnácii demokracie hnusí najviac to, že pôsobí ako dymová clona pre skutočné zdroje rozhodnutí a moci a tak paradoxne zhoršuje možnosti dovolávať sa pri zdrojoch rozhodnutí spravodlivosti. Preto, áno, mala by mať pevné občianské ratio, ktoré sa bude točiť okolo bežných poškodených ľudí a má byť jasné, prečo je to pre občana, ale zároveň sa mi hnusí hra na apolitickosť pri vyslovene politických témach. Rovnako tak nemám rád, keď sa novinárska kasta hrá na apolitických činiteľov a strážcov objektivity, keď sú objektívne po uši v politickom boji a sú objektívne politickými činiteľmi. Tak si dávajú rôzne inštitúcie značnú politickú moc, ale žiadnu politickú zodpovednosť a to je patologický jav, ktorý pôsobí ako rakovina v demokraciách v rozklade.

4. V relácii Slobodného vysielača Tomáš Taraba spomínal, že budete chcieť presadiť aj otázky o presadení hmotnej zodpovednosti politikov a zníženie kvóra na referendum. Ako reálne vidíš zúžitkovanie tohto úsilia? Budete v konečnom dôsledku spokojní aj  s jednou otázkou v referende?

Ako som už spomínal, bohužiaľ na tieto otázky nechcú ostatné strany pristúpiť. Budeme sa o ne preto snažiť inými cestami a sústreďovať naše úsilie tým smerom, zároveň s podporou referenda.

5.  Čo tak otázka o tom, či ľudia súhlasia s obmedzeniami pre ľudí, ktorí sa nedajú zaočkovať? Viem, že referendum o ľudských právach spravidla byť nemôže, avšak je veľmi reálne, že takéto obmedzenia sa presadia.

Obávam sa, že tieto obmedzenia pôjdu z korporátnej sféry a cez medzinárodný tlak. Vlády si budú schopné v tomto čistiť ruky a nechať pôsobiť totalitne takzvanú súkromnú sféru. Je to presne problém skrytej moci, o ktorom hovorím. Potrebujeme agresívne vynucovať suverenitu jednotlivca a národa. Jedným z početných zlyhaní moderného konzervativizmu je, že vo svojich báchorkách o neviditeľnej ruke trhu a vo svojej mytológii o malom štáte zabezpečil len, že sa vynucujú všetky hodnoty okrem konzervatívnych, a že sa vytvorila nekontrolovaná ľavicová politická trieda v orgánoch, ktoré sú síce previazané so štátom a podporované štátnymi inštitúciami, ale takzvaná pravica bráni ich podriadeniu verejnému záujmu a rozbitiu ich monopolov. Vytvoril sa tak akýsi tieňový štát a z demokracie je len bábkové divadlo, ktoré sa rozpadá, akonáhle sa niekto pozrie za oponu.

6. Ak budú referendom vyvolané predčasné voľby, má človek reálnu alternatívu? Ak áno tak kde a koho? Nebudú ďalšie voľby opäť iba ilúziou, že ideme niečo zmeniť?


Voľby sú vždy len ilúziou, ale na druhej strane je potrebné zrušiť veľmi reálne akútne nebezpečenstvo, o ktorom som už hovoril, a ktoré je existenčné. O reálnych mechanikách moci, a ako donútiť stroj pracovať v náš prospech môžeme hovoriť po tom, ako odstránime akútny problém.  Kto si myslí, že z neho zbežné pozeranie správ robí politicky uvedomelú osobu, a že symbolické hádzanie papieriku do urny mu dáva možnosť voľby, je na krutom omyle. Zúčastňujem sa vo voľbách pre vyvíjanie reálneho vplyvu, ktorým je mimo iného aj koordinácia s uvedomelými ľuďmi, ale nech si nikto nerobí ilúzie, že postačuje jeho status voliča, a že bude všetko v poriadku výmenou jedných prázdnych oblekov za druhé. Čo reprezentujem ja, a čo sa snažím presadiť u svojich podporovateľov, je okrem iného aj vymámenie sa z ilúzií demokratizmu a prevrátenie kastrácie,  ktorá prebehla na vašej schopnosti byť skutočne činným človekom.

Tomáš Janco/ Kulturblog

7. Čo si myslíš o štýle doterajšieho vedenia iniciatívy za referendum, ktorú má na starostu strana Hlas a Peter Pellegrini? Robert Fico ho dosť kritizoval.

Myslím, že Robert Fico svojim postojom potvrdil môj dojem, že by radšej vládol v pekle, ako slúžil v nebi. Necítim žiadnu afinitu ani voči jednému, ani voči druhému a oboch považujem za súčasť zhubného problému, ktorý sužuje Slovensko. Avšak, na teraz, nepriateľ môjho nepriateľa je mojim priateľom. Aj keď celú iniciatívu Róbert Fico zdržal, aby si ocikal teritórium, nie je možné s ním nespolupracovať, ak chceme referendum reálne niekam pohnúť, nie len vykázať činnosť.

8. Čo si myslíš o reálnej sile a funkčnosti referenda na Slovensku? Zo všetkých bolo úspešné iba jedno – o vstupe do EÚ, aj to muselo trvať dva dni a na účasť museli burcovať politici. Nakoniec prešlo spôsobom, že ak by sa na ňom nezúčastnili tí, ktorí hlasovali proti vstupu do EÚ, tak by úspešné nebolo.


Myslím si, že pri súčasnej úprave referenda sa môže vláda postaviť k nemu ignorujúco, aj keby bolo úspešné. To by jej však zlomilo krk tak či tak.

9. Akú má človek motiváciu ísť na referendum, ak nie je záväzné a niektorí  predstavitelia vládnych strán sa už vyjadrili, že ho nebudú brať vážne. Navyše, ako už bolo spomenuté, je viazané kvórom a vládnemu táboru stačí de facto ľudí iba odrádzať od účasti na ňom.


Z princípu mi pripadá referendum a tlak naň, ako dobrý nápad. Kým sa bojuje na území nepriateľa, ničí sa jeho územie. Preto je lepšie byť v ofenzíve, nie v reakcii. Prestaňte sa zamýšľať nad tým, čo inštitúty oficiálne majú robiť a začnite rozmýšľať o tom, čo v skutočnosti robia. To je jediný spôsob, ako veci môžeme niekam pohnúť. Mytológia nášho ústavného systému je len rozprávkou. Potrebujeme inštitútmi manipulovať na úrovni toho, čím skutočne sú, nie na úrovni toho, ako sa prezentujú teoreticky.

10. Ak referendum neuspeje kvôli kvóru, čo potom? Čo plánujete? Nebudú to opäť len vyhodené peniaze daňových poplatníkov bez ďalšieho úžitku?


Myslím, že pri obrovskom zadlžovaní a hospodárskej deštrukcii vlády, ktoré sa udiali toto volebné obdobie, môžu byť peniaze na referendum našou najmenšou starosťou. Buď sme ochotní ísť do boja so všetkým, čo máme k dispozícii alebo sme sa odsúdili dopredu na prehru.

11. V minulom volebnom období boli vo vláde dnešní predstavitelia Smeru, Hlasu aj SNS. Momentálne zvolávajú referendum, no keď boli vo funkciách a mali väčšinu v parlamente, ani raz nepodporili návrh zákonov z opozície, ktoré by znížili kvórum. Čo si o tom myslíš?


To, čo som povedal. Dokonca som si plne vedomý, že z ich strany je to cynická hra. To však nič nemení na tom, že referendum má svoj účel, a že tu máme omnoho akútnejšie problémy, ktoré potrebujeme vyriešiť najprv.

12. Ako by si v týchto časoch povzbudil ľudí do budúcnosti? Čo chceš odkázať čitateľom Reconquisty?

Nie je nič na tomto systéme, čo by bolo z vašej strany hodné ochrany, či rešpektu. Celý systém je nastavený, ako chliev  a to, čo vidíme je jeho implóziou. Dlhodobo boli konzervatívci nastavení, ako ľudia, ktorí chránili systém sám pred sebou, a ktorí chránili a samodeštruktívne udržiavali jeho inštitúcie, aj keď z generáciu na generáciu tieto inštitúcie ničili ich hodnoty a spôsob života. Usmievavé masky tohto systému teraz rad za radom padajú a zisťujeme, že nemáme reálne čo stratiť a nemáme žiaden hmotný, či spirituálny záujem na prežití štátu v tejto podobe, či na prežití jeho proklamovaných hodnôt, ktoré len kryjú spirituálnu a morálnu špinu na pozadí. Toto uvedomenie je pre mňa nesmierne oslobodzujúce. Znamená to, že čelíme situácii, kde už niet kam ustupovať bez toho, aby sme nestratili samých seba, a tak je jedinou možnosťou víťazstvo alebo zánik. Som veriaci muž. Mám rád jednoduchosť volieb. Mám rád stav, keď je voľba singulárna, a keď je jasné, že nemám na výber okrem konania toho, čo pokladám za správne. Ako hovorí to často opakované príslovie, silní muži vytvoria dobré časy, dobré časy vytvoria slabých mužov, slabí muži vytvoria ťažké časy a ťažké časy vytvoria silných mužov. Môžem bezpečne povedať, že toto sú ťažké časy. Je to ideálna príležitosť realizovať plne, čo vo vás je. Vydrať na povrch duchovnú silu, cnosti a statočnosť, ktorú by ste za iných okolností nemali šancu prejaviť. Nech to všetko dopadne akokoľvek, boj a víťazstvo v boji s vlastnou slabosťou a precitnutie do pravdy a jej vykonávanie má hodnotu sám o sebe. Hodnotu, ktorú vám kapitalista nevyváži peniazmi, ani socialista nevyváži sociálnou istotou. Logos eventuálne porastie. Je len na vás, či ste ochotní porásť spolu s ním. Boh nám žehnaj.

Marek Gábrik