Peter Adam – Knihy o histórii – rozhovor

Fejsbúková skupina s názvom Knihy o histórii sleduje viac ako päťtisíc ľudí. Už na prvý pohľad sa tvári zaujímavo a milovníci dejín si v nej prídu na svoje. Najzaujímavejšou devízou je však podľa mňa aktivita jej zakladateľa. Zberateľ literatúry, pán Peter Adam z Vranova nad Topľov, totiž pomáha neznámym autorom získavať potenciálnych záujemcov a zhmotniť a zrealizovať práce autorov, ktoré by ináč zrejme zostali len v rovine snov. Často ide o veľmi zaujímavé knihy s obsahom atraktívnym aj pre našich čitateľov, preto sme pripravili tento krátky rozhovor. 

Facebook má pre nás – milovníkov kníh, jednu výhodu a tou je množstvo rôznych stránok a skupín zameraných na literatúru. Ako vznikla tá vaša a čo vás k tomu viedlo?

Predchádzalo tomu dvadsaťročné zberateľstvo kníh. Mal som na sociálnych sieťach množstvo  priateľov, s ktorými často prebiehali debaty ohľadom kníh – noviniek, alebo o dostupnosti zberateľských titulov. Skrsla vo mne myšlienka, založiť skupinu milovníkov kníh o histórii Slovenska, zverejniť ukážky s anotáciou a debatovať spoločne pod príspevkom. Zo začiatku nebol cieľ založiť skupinu s tak širokým záberom, s nejakým určitým cieľom, len ukázať pár priateľom ako vyzerajú knihy, ktoré nie sú bežne v antikvariátoch. Proste mini návod čo hľadať, čo existuje, čo by niekoho mohlo zaujať.

Zberateľstvu akých kníh sa toľké roky venujete? Ako táto vášeň vlastne vznikla?

Prvé moje zozbierané knihy sa zameriavali na architektúru, hlavne hrady, ktoré ma od detstva nadchli. Prišla prvá kniha o hradoch, potom druhá, desiata… Samozrejme časom sa záber rozšírili o pridružené témy, hlavne dejiny, miestopis a národopis, v neposlednom rade prvé kompletné vydania časopisov od takých autorov ako boli Štúr, či Dobšinský. Tie tvorili nosný pilier slovesnosti. Priorita sú pre mňa knihy, ktoré vyšli v slovenčine, venujúce sa územiu Slovenska. Čiže knihy od roku cca 1860, po rok 1948, tie nazvem zberateľské veci. Druhou skupinou sú knihy od roku 1948 po súčasnosť, kde je to skôr o odbornosti a nových výskumoch. Môj výber je samozrejme subjektívny. Nezbieram komplexne so zameraním na autora, obdobia, nedajbože podľa vizuálneho vzhľadu. Sú to knihy, ktoré sú ohraničené stredovekom po neskorý novovek, zjednodušene od vzniku Uhorska po začiatok industrializácie a techniky začiatkom 19. storočia.

Ktoré skvosty svojej zbierky si ceníte najviac?

Pri bežných knihách nie je vek priamo úmerný cene. Vplyv má tiež zameranie, náklad, väzba, grafická úprava, potenciál záujmu a mnoho ďalších faktorov. Knihy zaoberajúce sa históriou a miestopisom nedosahujú závratné ceny. Treba brať do úvahy, že prvé knihy v slovenčine k danému zameraniu vznikali až v polovici 19. storočia, s výnimkou pár lastovičiek, no tie boli kombináciou dejín s náboženstvom. Asi najviac cenenými knihami je šesť zväzkov diela od Sasinka venujúce sa dejinám Uhorského kráľovstva. Ďalej je to prvá monografia o hrade z územia Slovenska  – Likave od Hýroša. Je ich mnoho, ťažko to špecifikovať. Finančne sa dajú ťažko ohodnotiť, môže ísť aj o niekoľko sto eur pre nezainteresovaného zberateľa, pre zberateľov histórie však oveľa viac. Treba si uvedomiť, že ponuka každým rokom klesá a momentálne je na trhu veľmi málo cenných titulov. Ak sa domáci zberateľ po niekoľkých rokoch úsilia dopracuje ku knihe za niekoľko sto eur, je veľmi malá pravdepodobnosť, že ju časom predá bez straty. Lokálne knižnice zanikli, robili sa výpredaje z rôznych štátnych inštitúcií, dediči predali z neznalosti pozostalosti historikov a učiteľov. Už nie je odkiaľ dopĺňať trh. Snažím sa pracovať na katalógu, ktorý by som chcel vydať knižne. Nešlo by o bibliografie konkrétneho obdobia alebo autora, skôr len o katalóg mojej súkromnej knižnice, ktorý by vizuálne sprístupnil knižnú zbierku, keďže pokiaľ nenavštívite SNK, uvedené knihy nemáte kde vidieť, či poznať ich.

Je úlohu štátu sa postarať o adekvátnu úroveň archivovania cenných písomností, ktoré majú z rôznych hľadísk nedoceniteľnú hodnotu. Nerobíte tak trochu ich prácu? Pamätáte si ešte na prvé tituly, ktoré ste ponúkli záujemcom?

Tak by som to nenazval. Je množstvo centrálnych katalógov, ktoré majú zahrnuté množstvo titulov vo svojich zbierkach. No vždy sú len so základným popisom – názov, autor a  vydavateľské údaje. Nikdy nie ukážky, nikdy anotácia. Štátne inštitúcie majú filozofiu: ,,Máš záujem o knihu, príď, požičaj si a pozri sa o čom je.“ Chýba skutočný a podrobný katalóg, nie vždy sa dá orientovať len podľa titulu. Keď sa vrátim k skupine, po nejakom období, možno po roku – dvoch, som sa zoznámil s množstvom ľudí, spisovateľmi, vysokoškolskými pedagógmi, zamestnancami múzeí, archivármi. Proste množstvom ľudí, ktorí majú čo dočinenia s históriou. A hlavne autormi kníh o histórii. V skupine dostali možnosť prezentovať svoje diela. Nie každý mal možnosť písať svoje diela v rámci práce, kde autor neriešil náklady, reklamu, či predaj. Preto som svoju snahu a pomoc adresoval autorom, ktorí si svoje knihy financovali z vlastných zdrojov, vo voľnom čase, no nemali dostatočne finančné krytie na vydanie knihy, alebo o ich diela komerčné kníhkupectvá nemali záujem. Vďaka mne dostali lepšiu možnosť prezentovať svoje knihy, získať záväzných záujemcov a tým pádom aj finančné krytie a vďaka skupine mohli prefinancovať tlač uvedeného diela. Počet záujemcov, alebo podporovateľov sa pohybuje od 100 do 200, proste taký finančný štartér.

Za päť rokov došlo k priamej distribúcii cca 40 diel v počte 7000 výtlačkov, kedy autor priamo distribuoval svoje knihy k čitateľom. Dovolím si povedať, keďže poznám zákulisie vydania uvedených kníh, polovica rukopisov by skončila len v šuplíku a nikdy by sa nedostala k čitateľom. Marže predajcov sú na úrovni takmer 100 %, spôsob predaja komisionálny (ak si niekto objedná na webe knihu, následne ju autor pošle predajcovi, ktorý ju potom pošle objednávateľovi). To si mladí, začínajúci a nízkonákladoví autori nemôžu dovoliť.

V tomto smere ste dá sa povedať jedinečným ,,projektom“. Trúfate si odhadnúť, aký podiel vašich zákazníkov – záujemcov o knihy tvoria mladí ľudia? Často mám osobne pocit, že knihám dnes holdujú predovšetkým staršie ročníky.

Skupina nebola založená na komerčnej báze, pre mňa nie je dôležité či si nový knižný titul kúpil jeden, alebo 200 ľudí. Ide o to, že sa kniha odprezentovala, zviditeľnila, že o nej vie široká odborná verejnosť. Vedia o čom je, kde ju majú hľadať, čím je prínosom. A záujemcovia? Od študentov historických odborov až po dôchodcov, v každom z nás drieme záujem o našu históriu bez ohľadu veku. No môžem povedať, že podstatná väčšina záujemcov je z laických kruhov, milovníkov histórie.

Medzi takých patrím i ja a myslím si, že aj záujem laickej verejnosti symbolicky vyjadruje zmysel, ktorý tvorba týchto kníh má. Odborná verejnosť k nimi pristupuje opatrnejšie. Z akých dôvodov?

Je iné pracovať a tvoriť v štátnej inštitúcii, kde je všetko ako má byť, je iné byť v lokálnom múzeu, v archíve kde sa bojuje o každé euro a čas a zároveň plniť pracovné povinnosti. A iné je, ak si niekto zhmotní knižný sen na úkor svojho času a financií. Odtiaľ pramení záujem. Niekto dostane povinný výtlačok a berie to ako samozrejmosť, niekde si ho riaditeľka kúpi z vlastných financií a teší sa, že obohatila verejnú knižnicu. Niekto vie, že niečo vyšlo a požičia si knihu v SNK. Tak ako sme rozdielni v živote, práci, povahou a prístupom, tak je rozdiel aj u historikov v ich prínose pre vedu. Vlastne ako v každom povolaní, proste je to kreovanie doby a spoločnosti.

S veľa autormi, ktorým ste pomohli s distribúciou, máte priateľské vzťahy. Vyhľadávajú vašu pomoc, alebo ich vyhľadávate sám?

Je to rôznorodé. Zo začiatku som autorov musel presviedčať na spoluprácu, o tom, že bezodplatná prezentácia kníh s dosahom niekoľko tisíc ľudí, ktorí sa venujú histórii, je to najlepšie riešenie. Návštevnosť regionálnych múzeí a inštitúcií je mnohonásobne nižšia, ako v skupine Knihy o histórii. To sa týka aj samotného prípadného predaja vo vzťahu autor a čitateľ, kedy sa niekoľkokrát podarilo cez skupinu vypredať takmer celý náklad knihy. Vždy je ale podstatná základná filozofia – ponúknuť knihu, ktorá zaujme čitateľov, nevyskytuje sa až na výnimky v žiadnych internetových predajoch a autora nezastrešuje žiadna štátna inštitúcia. Takým autorom smeruje pomoc a sprostredkovanie predaja. Samozrejme, v skupine sa prezentujú takmer všetky knihy venujúce sa slovenskej histórii do  roku 1918. Na tie, ktoré si kúpim, spravím základné ukážky a anotáciu, prípadne menšiu časť uverejním na sieti, v lokálnych malých skupinách, alebo weboch. V poslednej dobe si ale veľmi vážim, že časť autorov pošle nakladateľské údaje o novej knihe s ukážkami a anotáciou, aby sa lepšie vedeli odprezentovať. Niekto ale nie, je im to jedno, respektíve skupina nie je pre nich ani zďaleka rovnocenným partnerom. Všetci vieme z akej oblasti prevažne sú.

Dá sa povedať, že vám rukami prešli tisíce kníh. Ako sa to dá len vo voľnom čase zvládnuť? Pomáha vám niekto?

Je to len na úkor voľného času a rodiny, samozrejme to sa snažím obmedzovať. Priama prezentácia kníh je len o finančnej náročnosti si ich kupovať, skenovanie a anotácia sú otázkou len niekoľkých minút. No tešia ma následné pozitívne komentáre, poďakovanie ľudí v súkromnej správe s ponukou na pomoc.

Navštevujete aj rôzne antikvariáty, burzy a stretnutia s cieľom obohatiť zbierku. Obracajú sa na vás aj ľudia s prosbami o pomoc kde tú, či onú knihu nájsť, alebo kúpiť?

Burzy, zberné dvory, náhodné inzeráty, zahraničné weby… Vždy je šanca, že niečo nájdem, len treba skúšať a skúšať. Skoro vždy je to bežná ukážka kníh, veci, ktoré sa tlačili v obrovských nákladoch a antikvariát ich núka takmer zdarma. No občas sa objaví poklad, ktorý navonok vyzerá ako bezcenná vec. No ľudia knihám nerozumejú, aspoň väčšina. Zo starej knihy robia poklad a neznáma, na prvý pohľad perla bibliofila je pre nich smeť. Áno, obracajú sa hlavne o názor na cenu, prípadne skeny, informácie, no aj dopyt po knihách. Občas sa u mňa objavia aj vzácnejšie knihy, ktoré buď už mám, alebo ktoré pustím do kolobehu virtuálneho sveta, keďže nové knihy treba financovať a najjednoduchší spôsob je oželieť určité knihy zo zbierky. Nebudem klamať, význam sa v cenotvorbe a dopyte, čiže ak na zahraničných portáloch objavím niečo zaujímavé s prijateľnú cenou, tak si to kúpim a z rozdielu ceny financujem moje prírastky. To je ale taký ,,light“ virtuálny antikvariát.

Ak nejaký autor rozmýšľa nad tým, že vás osloví s prosbou o spoluprácu, na čo by sa mal pripraviť?

Na nič :-). Len si možno vypočuť môj názor, ako by čo najlepšie šlo zrealizovať, aká má byť prezentácia, ukážky, čo záujme čitateľov, ako citlivo nastaviť cenu. Samozrejme až potom, keď kniha spĺňa poviem to ,,PR záujmu“. Čitatelia sú nároční v oblasti histórie, prím hra architektúra, genealógia, Stredoveké osídlenie. To sú knihy s dobrou propagáciou odsúdené na úspech. Knihy, ktoré sa špecificky venujú krátkemu obdobiu, umeleckému slohu, či lokality, môžu byť akokoľvek špičkovo spravené, ten záujem je oveľa menší. Nie na úkor kvality, ale na úkor úzkej skupiny záujemcov. Pretože náš trh nie je taký veľký.

Po úspešných ,,crowdfungingových“ kampaniach ste neuvažovali nad rozšírením záberu, napríklad o ďalšie historické obdobie?

Facebooková skupina je tenký ľad, zlé katalogizovanie a hlavne, v dnešnej dobe môže prísť k zrušeniu profilu. Na rozšírenie aktivít je potrebný partner, výborný znalec webu, čo ja nie som. Čiže to je zároveň výzva, že ak má niekto záujem ísť do nejakej platformy, ktorá si na seba zarobí a rozšíri pôsobnosť, som tu :-). Obdobie určite nie, chcem ostať pri tom, čomu sa rozumiem, nie je cieľ ísť do väčšieho záberu.

Môžete načrtnúť najbližšie predsavzatia a sny do budúcnosti?

Sny sú spájané hlavne s mojou rodinou, aby sme v tejto zlej dobe boli zdraví a držali spolu. Čo sa týka kníh, popravde neviem. Napriek terajšej kríze, záujem stále o knihy je, možno ľudia obmedzujú niečo iné, ale láska ku knihám ostala. Nechcem spomaliť, nechcem redukovať príspevky. No vždy je to na autoroch. To sú ľudia, čo obetujú svoj čas a peniaze, aby zhmotnili svoj sen, alebo dlhoročný výskum. Ja som len malé koliesko a musí byť súzvuk všetkých strán. Ak bude záujem, ak bude tvorba, budem robiť všetko preto, aby sa knihy dostali k širokej verejnosti.

A ako som spomenul, snom je vydať tlačený katalóg, taký návod na zbieranie, nie len info o knihe, ale aj jej dostupnosť, cena, prečo je tak členená, jej špecifiká, potenciál rastu ceny, apod..Proste taký pohľad do duše knihy, nie len názov a suchá cena.

Ďakujem za možnosť osvetliť vašim čitateľom zákulisie tejto problematiky a nasmerovať ich aj na historické knihy.

Jozef Benedikovič

Leave a reply

Close