Včelár Marek Števko – rozhovor

Príroda okolo nás je fascinujúcim dôkazom v mnohom jednoduchého, ale zároveň dokonalého fungovania, vzájomných vzťahov, príčin a dôsledkov. Nikdy ma neomrzia úteky z ,,civilizácie“ do končín skúpych na ľudskú činnosť, ktoré najlepšie nastavujú zrkadlo našej existencii. Tí, ktorí k životu okolo nás majú podobný, úprimný vzťah, ma vždy zaujmú svojim žitím tu a teraz. Prirodzenosťou a láskou, s akou sa svojim činnostiam venujú. S takými ľuďmi sa na stránkach projektu RECONQUISTA budete stretávať častejšie. Marek Števko je včelárom telom i dušou, pokračovateľom rodinnej tradície a konzervatívnym človekom v tom najlepšom zmysle slova. Na jeho stránke www.medovo.sk okrem klasických včelárskych produktov nájdete aj možnosť sa k včelárskemu remeslu priučiť, dovzdelať sa, či nakúpiť všetko pre začiatočníka. Táto rodinná farma, či po našom gazdovský dvor, je dôkazom, že stáročiami overený spôsob života našich predkov má aj dnes svoj zmysel a budúcnosť. 

Ako si sa dostal k medu a včelárskemu fortieľu?

K medu som sa dostal asi v dvoch mesiacoch môjho života, keď mi moja mamina namočila cumeľ do medu (ha-ha). Od tej doby zbožňujem med. Ku včeláreniu som sa dostal cez med a zdravú stravu. Keď som pred dvadsiatymi šiestimi rokmi začal chodiť na strednú školu, tak ma začalo zaujímať zdravé stravovanie, chov zvierat a história, vtedy som sa pohrával s myšlienkou, že raz by som chcel včely. V osemnástich rokoch sme sa zasnúbili s mojou manželkou a snívali sme o spoločnom živote niekde na samote. Chceli sme chovať zvieratá, pestovať zeleninu, ovocie, skrátka byť sebestačný. Po svadbe sme si kúpili dom na samote aj s pozemkami, ktorý prerábame doteraz a postupne začali pribúdať zvieratá a včely. Zaúčať sa o včelách a včelárení som sa chodil k môjmu strýkovi, ktorý včelári už cez päťdesiat rokov. Chodil som aj k dvom mojim susedom, ktorí včelária tiež skoro celý život. To oni mi dali základy a pomohli mi v začiatkoch, za čo im ďakujem. Postupne som sa zúčastňoval rôznych včelárskych kurzov, spravil som si strednú školu včelársku a vo vzdelávaní a sebazdokonaľovaní sa snažím pokračovať každý rok. Momentálne mám uznaný plemenný chov, testačnú stanicu na kontrolu a šľachtenie úžitkových vlastností včiel medonosných a šiesty rok sa živým len včelárením.

Čo ti okrem medu prináša práca s včelami?

Keď to beriem ako prácu, tak moja hlavná náplň je chov včelích matiek, testovanie a hodnotenie ich vlastností. Med je bonus, ktorý poteší. Práca s včelami je pre mňa drina, ktorá ma baví a núti ma stále sa vzdelávať. Pri včelách zabudnem na čas a aj keď je to náročná práca, cítim sa fajn. Včely vyžarujú pôvodnú frekvenciu zeme 7,83Hz. Ak sa nachádzam do jedného metra od silného včelstva, tak tá energia prechádza na mňa a necítim únavu. Ak zhrniem čo mi práca s včelami prináša, tak to bude psychická pohoda, vzdelanie, relax v prírode a v zimných mesiacoch remeselnú zručnosť pri výrobe včelárskeho náradia.

To si vyžaduje množstvo znalostí z biológie a etológie opeľovačov a zvlášť Včely medonosnej (Apis melifera). Ako ich získavaš?

Ak má byť včelár úspešný v chove včiel, tak sa to nedá bez hlbších znalostí z biológie a etológie opeľovačov, ale musí mať aj základné znalosti z biológie rastlín. Včelárstvo nie je remeslo, kde sa učíme dookola sa opakujúce postupy. Každý rok je iný a každé stanovisko je výnimočné svojimi prírodnými podmienkami. Úspešné včelárstvo je v podstate praktická veda. Znalosti sa snažím získavať od skúsenejších včelárov a z odbornej literatúry. Mám ukončenú strednú školu odbor Včelár ako som spomínal a každý rok sa snažím absolvovať viacero školení a kurzov u nás aj v zahraničí. Ale aj tak najviac znalostí získa včelár samotnou prácou a pozorovaním včiel. Len vnímavý a k prírode citlivý človek sa dokáže stať úspešným včelárom.

Aké benefity včelárom poskytujú stavovské spolky? Má organizovanie sa včelárov v 21. storočí reálny význam?

Na Slovensku je momentálne 19150 včelárov, s viac ako 305000 včelstvami. Máme registrovaných viacero včelárskych združení, zväzov a spolkov. Je na každom včelárovi, či bude niekde organizovaný, alebo nie. Ak chce včelár čerpať finančnú pomoc na opeľovaciu činnosť, liečivá, včelárske pomôcky, zariadenia, apod., tak musí byť organizovaný v nejakom včelárskom združení, spolku, aby mu bola poskytnutá dotácia. Dve najväčšie včelárske združenia na Slovensku vydávajú svoj časopis, poskytujú právnu pomoc a jednajú priamo s ministerstvom pôdohospodárstva a platobnou agentúrou. Ak ste členom nejakého združenia, tak v základných organizáciách fungujú predsedovia, tajomníci, dôverníci, ktorí pomáhajú svojim členom s vybavovaním dotácií, liečiv, apod. Organizujú sa schôdze, včelárske nedele, kde sa robia prednášky, vymieňajú sa skúsenosti. Ak organizácia dobre funguje, tak byť v nejakom spolku je samo o sebe benefit. Či má organizovanie sa včelárov význam? Sme včelári a včely nás fascinujú, tak sa skúsme poučiť. Včela samotná nemá šancu prežiť. Spoločenstvo včiel (včelia matka, včely robotnice a trúdy) vytvára sociálny superorganizmus, kde jedinec nepozerá na svoje záujmy, ale na blaho a prežitie rodiny. Včely prežili toho veľa a sú tu dlhšie ako my.

O tom, akú nezastupiteľnú funkciu v biosfére včely majú, snáď dnes už málokto pochybuje. Je spoločnosťou docenená aj práca včelárov? Je váš názor tlmočený cez stavovské organizácie braný zákonodarnými orgánmi vážne?

Myslím, že ľudia sú v celku pozitívne naladení k včelám a včelárstvu dovtedy, kým im nezačne okolo hlavy lietať včela, alebo nedostanú žihadlo. Ľudia, s ktorými sa stretávam, mi prajú všetko dobré v práci so včelami. Čo sa týka pretláčania názorov a pomoci na najvyšších miestach, tak to už je iná kapitola. Je to politika a politici robia iba vtedy, keď z toho niečo majú. Záleží dosť aj na tom, koho si daný minister dosadí za svojich poradcov. V dnešnej odnárodnenej dobe politikom nezáleží na národe, o včelách ani nehovorím…

Môže sa teda včelár ,,oprieť“ aspoň o obyčajných ľudí? Dokážeš svoju produkciu bez problémov predať? Pokrýva slovenský med svojim množstvom a kvalitou dopyt Slovákov po tejto exkluzívnej surovine?

Keď sa bavíme včelári medzi sebou, zhodneme sa na tom, že med nie je problém predať. Ešte pred pár rokmi väčšina včelárov časť svojho medu dávala do výkupu pod cenu. Dnes už máloktorý včelár dá med do výkupu. U obyčajných ľudí sa zvýšil záujem o med priamo od včelára a tak nie je problém predať celú produkciu medu priamo zákazníkom. Aj keď za posledné roky pribúda včelárov a včelstiev, tak je Slovenského medu stále nedostatok na trhu. Myslím, že poctivá práca včelárov a včiel sa odrazila na väčšom záujme u ľudí o včelie produkty. Posledných pár rokov sa slovenskí včelári umiestňujú so svojimi produktmi na prvých miestach vo svetových súťažiach ako Apimondia a Apislávia.

Môže to byť signál a povzbudenie aj pre ďalších slovenských remeselníkov, že pri adekvátnej kvalite a systematickej práci sa dokážu slušne uživiť aj doma a naopak pre obyčajných ľudí, že podporiť domácich výrobcov sa oplatí?

Včelárstvo je v poľnohospodárskom sektore odvetvie, ktoré má najnižšie dotácie a finančnú podporu od štátu a aj tak včelári dosahujú slušné výsledky a aj kvalitu produktov. Myslím, že môžem pokojne povedať, že áno – sú signálom povzbudenia. Ale nič sa nevybuduje zo dňa na deň a všetko je to o poctivej práci. Ten kto chce robiť remeslo celý život, tak to inak ani nejde, len poctivou prácou. Tí, ktorí chcú začať podnikať a pri slove dotácia sa im rozbúši srdiečko, tak už teraz sú neúspešní. Samozrejme bez podpory a záujmu obyčajných ľudí nebude žiadny podnik, remeslo a farma fungovať. A ak obyčajní ľudia nebudú mať záujem podporovať poctivých remeselníkov a podnikateľov, tak budú odkázaní na to, čo im dovezú reťazce.

Základnou bunkou národa je rodina. Včelárenie má v tej tvojej dlhú tradíciu. Darí sa ti predať ju ďalej svojim deťom?

Aj u včiel je základom včelia rodina. Ak tam chýba matka, včely alebo trúdy, tak je odsúdená na zánik. V našej rodine má každý svoju prácu a vie čo má robiť. Deti nenútime, aby včelárili, ale aj tak radi pomáhajú so všetkými prácami okolo včiel. Nechávame tomu voľný priebeh. Tento rok sa ma môj jedenásťročný syn opýtal, kedy mu dám jeho vlastné včely. Už na tom pracujeme. Dcérka má sedemnásť rokov, je veľmi vnímavá a miluje prírodu. Zaujíma ju všetko čo robíme doma, ale jej srdcovkou je záhrada, bylinky a fotografovanie. Som hrdý na svoju rodinu a myslím, že o budúcnosť včelárenia v našej rodine sa nemusím báť.

To sa dobre číta.  Na aké ďalšie aktivity vám ešte zostáva čas?

Ďakujem. Na farme veľa času pre ďalšie aktivity neostáva. Ak nájdeme deň, keď máme všetci voľno, tak si spravíme výlet niekde do prírody, alebo navštívime nejakú pamiatku. Osobných koníčkov a záľub máme všetci veľa a v rámci svojho voľného času si ich užívame. Spomínať koníčky nebudem preto, že ich každý z nás má viac ako prstov na ruke. Vyzerá to možno, že celý čas iba pracujeme, ale máme to rozdelené tak, že každý robí prácu ktorá ho baví. Tak sa u nás stáva práca zábavou.

Každý má nejaké sny, ciele, tie ľahšie i ťažšie dosiahnuteľné. Aké predsavzatia máte do budúcna?

Tých snov a cieľov má asi každý z nás veľa. Najhoršie je, keď si niečo naplánujeme a nevyjde nám to. Verím na osud a v to, že všetko je nám dopredu určené. Jediné, čo môžeme urobiť, je žiť životy statočne a poctivo. Potom k nám bude osud zhovievavý a dosiahneme v živote harmóniu. Naša včelia farma Medovo je zameraná na predaj plemenného materiálu pre včelárov. Okrem toho, sa u nás dajú kúpiť aj včelie produkty v bio kvalite. Asi jediné predsavzatie, ktoré máme je, že by sme chceli rozšíriť sortiment našich produktov o bylinky a pokračovať poctivo v našej práci. Ostatné už príde samo.

Jozef Benedikovič

Leave a reply

Close