Filmotrasenie

Popri zväčša vynútenom kľačaní pred obhajcami kriminálnikov a násilnom zhadzovaní sôch šíriteľa ideológie nenásilia Ghándiho a ďalších sa súčasná kultúrna revolúcia vrhla s plnou silou na svoj ďalší cieľ. Ako je už podľa názvu zrejmé, dôslednou čistkou dnes prechádzajú aj skvosty filmového plátna. A to bez odporu filmových koncernov, ktoré sú držiteľmi ich licencií, práve naopak!

Stanica HBO už vyšla v ústrety požiadavkám Black Lives Matter na odstránenie „nevhodných“ filmových klasík, a to vyškrtnutím snímky Odviate vetrom zo svojej digitálnej ponuky. Dobovou kritikou vysoko oceňovaný filmový trhák z roku 1939, natočený na motívy románu Margaret Mitchelovej, získal od Akadémie filmových umení na tie časy úžasných desať Oscarov. Tento rekord padol až v roku 1960, keď ho prekonala ďalšia výnimočná snímka Ben Hur. Spoločnosť HBO Max, ktorej vlastníkom je koncern Warner Media Entertainment však teraz skonštatovala, že film „zobrazuje etnické a rasové predsudky, ktoré sa mýlili vtedy a mýlia sa aj dnes“. Nestarnúce dielo vraj oslavuje otrokársku spoločnosť a černosi v ňom zostávajú verní svojim pánom aj po skončení americkej občianskej vojny a definitívnom zrušení otroctva. Podobne sa vyjadril aj John Ridley, držiteľ Oscara za scenár k snímke Dvanásť rokov otrokom: „Je to film, ktorý ak už priamo nezobrazuje hrôzy otroctva, tak minimálne pripomína bolestné stereotypy, ktorým boli vystavení ľudia inej farby pleti“. To, že Odviate vetrom v skutočnosti zobrazuje dobové reálie omnoho pravdivejšie ako Ridleyho scenár či taký Divoký Django z dielne Quentina Tarantina, sa bežný človek samozrejme z mainstremu nedozvie. Tiež sa nedozvie, že zobrazované pomaly denno-denné týranie, znásiľňovanie a vraždenie úbohých čiernych otrokov ich beštiálnymi a úchylnými pánmi je pekne vzdialené pravde, keďže tí sa v skutočnosti väčšinou starali o ich bezpečnosť a zdravie, keďže si nových jednoducho nemohli zadovážiť. Zámerne sa totiž zamlčuje aj fakt, že obchod s čiernymi otrokmi zlikvidovali Briti a ten s bielymi otrokmi, o ktorom sa tiež nehovorí, ukončili Francúzi dobytím Alžíru. Okrem otroctva stála totiž južanská plantážnická aristokracia morálne oveľa vyššie ako bohatá buržoázia severných štátov s jej uvoľnenou morálkou. A áno, mnoho černochov zostalo pracovať po oslobodení u svojich pánov, potom už samozrejme za mzdu, o domácich sluhoch a pestúnkach ani nehovoriac. Asi ťažko by asi zotrvávali u ľudí, ktorí ich denne bičovali a prznili ich dcéry, však? Ale toto takmer nikto nespomenie. Odviate vetrom a iné filmy a seriály (napr. anglický seriál Malá Veľká Británia), zobrazujúce „rasové predsudky“, sú pomaly sťahované z ponuky za otvorenej podpory médii, celebrít, politikov a tichého odporu ľudí, ktorí si zachovali zdravý rozum. Vieme si ale predstaviť, že by nejaký komentátor, režisér, celebrita, či skupina aktivistov napísali niečo podobné, len v opačnom garde?

Pohrajme sa trochu s touto predstavou a ako príklad použime trebárs mimoriadne obľúbený sitcom Priatelia. Ten sa dočkal desiatich sérii a 236 dielov. A teraz si predstavme, že by sa niekto obul do toho, že zo šiestich hlavných postáv sú dve židovského pôvodu (súrodenci Ross a Monica Gellerovci), hoci Židia sú či už podľa národnosti či vierovyznania v americkej spoločnosti zastúpení najviac 2,5 percentami. A to je v seriály práve Ross prezentovaný ako ten seriózny, navyše vedec (paleontológ), čo podporuje stereotyp o židovskej inteligencii (nezabúdajme, že stereotypy sú rasistické!), zatiaľ čo ďalší dvaja mužskí hlavní hrdinovia sa ukazujú v menej priaznivom svetle. Joey Tribbiani je vykreslený ako prihlúply herec a Chandler… je Chandler. Navyše sa počas celého seriálu Ross neustále krúti okolo plavovlasej Rachel, s ktorou sa opakovane dávajú „dokopy“ a rozchádzajú. A teraz si opäť predstavme, že by to niekto opísal ako typické zobrazenie prastarej túžby židovských mužov po sexuálnom ovládnutí árijského ideálu ženskej krásy. Bolo by to šokujúce a cez čiaru? Určite, ale podobné podpásové útoky zo strany BLM nevadia! Alebo ďalší mimoriadne úspešný seriál, Teória veľkého tresku. Ten akoby bol natočený podľa rovnakej šablóny. Sledujeme v ňom peripetie partie štyroch „mimoňov“, vedcov z Caltechu (Kalifornská technická univerzita), ktorí sa vo voľnom čase zväčša venujú videohrám, komiksom a slintaniu nad ženami, ktoré nemajú šancu zaujať. A v ňom je medzi hlavnými mužskými hrdinami už rovno polovica Židov – Leonard Hofstadter (židovský pôvod po otcovi) a Howard Wolowitz (Žid pôvodom aj vierovyznaním) – čím sa opäť opakuje stereotypné a podľa dnes tak populárnych merítok vlastne rasistické zobrazenie disproporčného počtu predstaviteľov jedného etnika v konkrétnej profesii či dejovej línii. Tí si navyše v priebehu seriálu vezmú za manželky sympatické blondínky, čo by mohol niekto opäť vyhodnotiť podobne ako u Rossa a Rachel v Priateľoch. Dámy sú navyše zobrazované pomerne nelichotivo a stereotypne, ako to už pri blondínkach býva dobrým zvykom. Wolowitzowa manželka Bernadette (katolíčka s poľskými koreňmi) je panovačná a, slušne povedané, niekedy mierne nechápavá a rovnaké „kvality“ má aj Leonardova manželka, neúspešná herečka Penny. Tá je navyše prezentovaná ako radodajka, čo by sme pokojne mohli porovnať s niektorými pasážami z Talmudu, opisujúcimi Nežidovky. Upokojí sa až pri malom a mľandravom Leonardovi, ktorého uprednostní pred vysokými svalovcami. Multikultúre bolo učinené zadosť pridaním astrofyzika Rajesha Koothrappaliho, pôvodom Inda. Jediný, kto z nich môže byť po privretí oboch očí označený za muža europoidného rasového profilu, je teoretický fyzik Sheldon Cooper. Ten je však pravidelne terčom posmechu, keďže je v sociálnych záležitostiach absolútne nepoužiteľný a v seriáli je vykreslený ako najväčší exot. A navyše v záverečných častiach odmietne dvorenie vysokej blonďavej vedkyne a olympijskej plavkyne Ramony Nowitzki a vezme si síce tiež vedkyňu, ale inak mimoriadne neatraktívnu Amy Farah Fowlerovú. Plusové body sérii pridáva samozrejme aj to, že Sheldona hrá homosexuál Jim Parsons. A to už nehovorím o samotnej zvučke seriálu, kde sa v rýchlom slede striedajú obrázky zobrazujúce vznik Zeme a dejiny ľudstva, pričom je zvýraznený obrázok pyramídy so vševidiacim okom z americkej jednodolárovej bankovky, pretože je nahodený o niečo dlhšie ako ostatné obrázky. A teraz si predstavme, čo by celkom určite čakalo autora alebo hnutie zodpovedné za takéhoto hodnotenie. Jednoznačne by boli vystavení mediálnemu lynču, verbálnemu mučeniu a s vysokou pravdepodobnosťou aj trestnému stíhaniu. A samozrejme by sa k nemu iste masovo nehlásili ani médiá, ani politici, ani celebrity. Kto však osočuje a ničí z ľavicových, liberálnych či menšinových pozícii, ten sa ničoho báť nemusí. A takto by sa dalo pokračovať ešte pomerne dlho a napísať mnoho o akomkoľvek filme či seriáli. Je to úplne podobné útokom, ktorým čelí Odviate vetrom, alebo akým ešte v roku 2004 čelila dnes už legendárna sága Pán prsteňov, keď jej románovú predlohu označil literárny vedec Steven Shapiro za výsledok autorových zdedených rasistických a xenofóbnych úzkostí. Dnes sa z ponuky sťahuje zobrazenie osudovej lásky južanského búrliváka Retha Butlera a očarujúcej Scarlett, zajtra to isté môže postihnúť aj veľkolepý príbeh Prsteňa moci. A vlastne, ohrození sú už aj spomínaní Priatelia, a to nie vďaka pričineniu rasistov a fašistov, ktorí by prišli s niečím podobným vyššie uvedenému. Veď kto by tomu v tom prípade okrem aktivistických médii a polície venoval pozornosť, všakže? Svetoví bojovníci proti rasizmu mu totiž teraz (seriál sa pritom prestal natáčať v roku 2004) vyčítajú, že dostatočne nepracoval s rozmanitosťou rás a je príliš politicky nekorektný. Pred touto kritikou kapitulovala aj spolurežisérka seriálu Marta Kauffmanová, a nepomohlo jej ani to, že je sama židovského pôvodu: „Keby som vedela, čo viem teraz, asi by som to natočila inak“. Čo k tomu dodať. Možno sa toto šialenstvo čoskoro samo vyčerpá a nám len zostáva dúfať, že na novodobom indexe zakázaných diel zostane aspoň niečo. Teda, aspoň niečo pozerateľné. Ale to skôr nezostane a nevyčerpá. A preto sa treba proti tomuto pokrytectvu a vedomému ničeniu kultúrneho dedičstva rozhodne postaviť!
Miroslav Kuna

Leave a reply

Close