Z údolia včiel

Prvý zo série rozhovorov, ktoré by ste na našich stránkach zrejme nečakali, pojednáva z veľkej časti o včelách a snahe pomôcť im sa vysporiadať s neduhmi, ktoré včelári preklínajú. Ich nenahraditeľnosť v reťazci života na zemi je v poslednom čase frekventovanou témou. Ako však sami uvidíte, rozhovor s Robom Šúňom, nadšencom nielen včelárstva a biochémie, nie je ani zďaleka monotematický. Ak vás unavujú abstraktné slogany a vyhýbavé odpovede, tento rozhovor je práve pre vás.

Spoznal som ťa ako ,,Doktora včiel“, autora organického lieku na rôzne choroby včiel. Ako vznikol tento nápad?

Nebola to spontánna reakcia, nápad a bolo vymaľované.  Bol  to dlhoročný  proces na etapy.  Prv zohrali dôležitú rolu aj vzácne suroviny, chemikálie a odvaha niečo pre zdravie včiel svojpomocne podniknúť. Je to v podstate vývoj. Vždy je na začiatku nejaká nosná idea čo chcem riešiť a ako na to. Často ide o reakciu na dané ochorenie a prieskum čo môže zabrať, v akej koncentrácii a akou formou. Najprv sme sa zamerali na parazita – Klieštika Varroa.  Potom sme riešili Mor včelieho plodu. Nakoniec vznikol komplexnejší  preparát, ktorý lieči včelu zvnútra aj zvonku od mikroorganizmov.  O tých sa už dnes hlasno hovorí v kombinácií s infikovaným Kieštikom Varroa ako o tichom zabijakovi včelstiev. Ide o koktail faktorov, parazitov aj patogénov, vírusov, ktoré včely ohrozujú a ničia. Je to celoživotná škola včelárstva, či dokonca až včelárskej veteriny a chémie. V tak zložitej otázke ako je chov včiel a ich súčasné problém,y sa niektoré myšlienky rodia roky. Človek dostáva nové podnety hlavne z vonku od kolegov, ale aj od včiel samých. Niekedy chápanie problematiky pozitívne ovplyvní prednáška o chorobách včiel od špičkového odborníka. Človek odrazu zmení uhol pohľadu na riešenie celej problematiky a zameria sa na podstatnejšie faktory, ako dovtedy. Časom som sa začal pokúšať o vytvorenie komplexnejšieho a to je najťažšia úloha. Zladiť všetko tak aby sa to nevylučovalo, bolo ak sa dá komplexnejšie účinkami a naozaj aj zabralo. Popravde, ak chcete vyvinúť ekologický prípravok bez tvrdej chémie je to o to ťažšie. Doba nastolila nové požiadavky, nové prístupy a postupy aj pri liečení včelstiev. Ideme s trendom a poznaním  v odbore a to nás neustále núti vzdelávať sa. Tak to bolo aj u našich preparátov na liečenie včiel. Prvotných verzií ako bojovať s chorobami včiel bolo naozaj viacero. Ide nám o maximálny efekt a bezpečnosť včely ako jedinca a aj včelích produktov a tým samozrejme aj ľudí. Pozorujeme akési včelárske hnutie svojpomoci. Iste nie sme sami, o podobné riešenia sa pokúšajú aj ďalší. Na prednáškach, ktoré už včelárom na pozvanie ponúkam, som sa počas prezentácie dlho venoval len tomu, aby som krok po kroku zodpovedal ako to vlastne všetko začalo. Popravde asi už v mojom detstve. V podstate asi pred 30 rokmi, kedy sme bezradne s otcom pálili naše prvé padnuté včelstvá po prvých vlnách pandémie Varroatózy. Dnes pozorujeme akoby novú vlnu/vlny pandémie chorôb, ktoré Varoatóza, transport a kočovanie za znáškami spôsobujú a pri infikovaní vpravovaním mikroorganizmov do tela včiel.  Infekcie, ktoré sa šíria spôsobuje nabodávanie včiel klieštikom Varroa. A o tom sú tie naše prednášky. Ale aj o tom, ako riešiť sekundárne infekcie našim preparátom. Prečo sme si vlastne trúfli liečiť vlastné včely? Odpoveď by bola asi tá, že nás neuspokojuje ich súčasný stav ani jestvujúce riešenia. Mohli by sme odpovedať tak, že to boli roky postupného triezvenia, vývoja, možností, pokusov, omylov aj zhôd okolností a neustáleho učenia sa, testovania a vyhodnocovania, zmien v postupoch a preparátoch, ktoré vyvíjam alebo vyvíjame. Snažíme sa okolo tejto činnosti utvoriť komunitu včelárov. Veď je medzi nami plno odborníkov a pokusníkov. Sme názorovo umiernení v pohľade na radikálnu ekologizáciu včelárstva. Chce to postupne zretie a náhradu metód. Veru aj chémia má pri pandémii parazitov u včiel svoje miesto. Kto to nerešpektuje, je hazardér. Hoci naše preparáty neobsahujú ,,tvrdú chémiu”, snažia sa voči včelám celoročne a priateľsky riešiť to, čo tvrdá chémia nerobí a na čo nie je určená. Prvou odpoveďou na pandémiu Varoatózy boli kedysi klasické jedy, ktoré sa používali napr. proti škodcom v ovocinárstve. Potom sa presmerovali na liečenie včelstiev od parazitov. Kto dodržiaval tieto postupy liečby mal úspechy. Dnes to už nestačí. Je tu už celý rad faktorov. Pripomeniem, že dnes je v trende  pod drobnohľadom faktor mikrobiologický. Včelári ako celok sú dosť nepružní v reagovaní na vznikajúce situácie. Často  zaostáva aj školená veterina. Systém nereaguje pružne. Preto sme prevzali iniciatívu my. Ako si sa pozabudlo na liečenie včiel jednotlivo, teda doslovne každej jednej  zvnútra a to proti mikroorganizmom. Roky sme tušili a predpokladali mikrobiologickú pandémiu u včelstiev. Odborné vedecké štúdie nám dali za pravdu. Hnacím motorom akéhosi včelárskeho kutilstva bol aj neustály rast cien ekopreparátov napr. z Rakúska.  Reakciou na to  bola iniciatíva samovýroby u včelárov hlavne z ekonomických dôvodov. Najvážnejší dôvod laborovať bol všadeprítomný strašiak kolapsu včelích rodín. A samozrejme obávaný Mor včelieho plodu. Nesúhlasíme, aby sa včelstvá pri výskyte tohoto ochorenia likvidovali. Keby sme prirovnali včely k nejakému ohrozenému druhu, asi by sme mali zákonom zakázané ho pripraviť o život z veterinárno-sanitačných dôvodov. Je to podľa mňa prehnané a kontraproduktívne konanie. Aj veterinárna obec a legislatíva pod tlakom včelárov pristupuje k miernejšiemu výkladu a postupom ako sa s danou nemocou vysporiadať. V prvom rade je dôležité nepodľahnúť panike. Ale ani laxný prístup k schopnosti choroby sa šíriť, nie je správny. Stav, aký máme je zapríčinený prísnou a zastaralou legislatívou. Sankcie a strach az toho vyplývajúca nespolupráca nákaze len pomáhajú. Paradoxné je, že aj osoby zasvätené do zákonov, ktoré často volajú po upálení včelstiev, to ignorujú a snažia sa svojpomocne včelám pomôcť. Keď sme prišli s názorom, že je možné nákazu zastaviť, boli sme atakovaní kolegami. Čo dodať? Dnes s istotou vieme a rozumieme priebehu ochorenia, vieme efektívne zasiahnuť, žiaľ len lokálne. Ak by sa to dalo, čo zákon dnes neumožňuje, dali by sa hasiť naraz celé katastre rozšírenia do pár týždňov. Samozrejme, ak by sa to robilo koordinovane, plošne, metódami ktoré vyvíjame a testujeme. Včelami sa zaoberám vyše 20 rokov. Poznám kolegov aj s vyše 60 ročnou praxou. A aj s nimi konzultujeme, či testujeme naše preparáty, ktoré im poskytujeme na súkromné testovanie v ich včelniciach. Dobré veci sa totiž rodia ťažko a dlho.

Dnes sú populárne bylinky, tradičná medicína. Kredit zdravotného systému totiž klesá a rôzni šarlatáni cítia svoju šancu. Ty si však vyštudovaný  ovocinár a preto by ma zaujímal tvoj názor na dnes toľko diskutované veľkoplošné hospodárenie s monokultúrami vo vzťahu k opeľovačom, čiže aj včelám.

Kedysi boli kvitnúce monokultúry požehnanie pre včelárov a včelári boli požehnaním pre pestovateľov monokultúr. A tak bolo dopriate aj včelárskej veľkovýrobe medu. Ekonomika scelených plôch sľubovala veľké úrody ovocia, či semien olejnín a včelári boli vítaní. Odrody repky olejky boli nektarodajné a úrody semien aj medu vynikajúce. Svetové monopoly tlačia pestovateľov do odrôd bez nektáru. Včely tak hladujú a hynú tam, kde mali prv pastvu. Zakázal by som tieto odrody, ale aj postreky na ne. Je to genocída včiel v poľnohospodárskej krajine. Mulčovanie lúčnych porastov je to isté. Myslím, že je to premyslené. Včely sú biodiverzita, prosperita, zdravie a hlavne nezávislosť od systému, teda hatia túžbe naväzovať ľudí na monopoly systémom závislostí a odkázanosti trebárs na ovocie, jedlo, semená, osivá a pod. Také snahy sú tu. Včely asi niekomu vadia. Včely sú aj medicínsky nenahraditeľné a monopoly to vedia. Lámu totiž tieto otrokárske reťaze, pouvažujte preto prosím nad nimi a týmito metódami hospodárenia aj vo svetle týchto súvislostí.

To ,,lámanie reťazí“ je aj akési krédo, ktoré ťa tak trochu charakterizuje. Na absolventa teológie a  fakulty záhradníctva máš rozhodne smelé  myšlienky. Je to tvoj vnútorný pocit, či to vyplýva z toho, v akom úpadku vnímaš spoločnosť?

Motorom bola chuť prekonávať problémy. Ide skôr o prelomenie klamných bariér predkladaných ako neriešiteľné limity. Napríklad aj myšlienka liečiť Mor včelieho plodu kolegov šokovala až dráždila. Po úspechoch priznali istý prielom myšlienkových okov, v ktorých ich držal strach a silná viera v neriešiteľnosť problému. Lebo takto sa roky problém predkladal. Treba asi ísť do hĺbky problému a tam nájsť riešenie. Mať odvahu isť do hĺbky. Myslím, že každý pociťuje isté nedostatky spoločnosti. Jeden písal, že sú dva druhy ľudí. Ti čo dávajú a tí čo viac berú – ,,givers a takers“. Tak je to aj s odvahou. Niekto ti ju dáva, iný berie. Ináč povedané, ak nie je rovnováha môže nastať to, že upadneme do všeobecného pesimizmu. A od toho sa môže infikovať nielen jednotlivec, ale aj celá spoločnosť. Riešením je zrejme nádej a zastavenie tendencie nečinne ,,malomyselnieť“. Takto sa aj úpadok spoločnosti dá zastaviť od každého jednotlivo. Prelomiť vlastný pesimizmus realizmom a optimizmom. Ak nám budú vládnuť egoisti, úpadok je len dôsledok úpadku ich postojov a rozhodnutí. A ľudia sú celé dejiny viac menej rovnakí, stále je to boj dobra a zla. A zlu treba prekaziť plány.

Kým to bude o zlodejovi, ktorý kričí chyťte zlodeja, nič sa nezmení. Je vôbec možné dúfať v ideál politika, ktorý vníma svoju prácu ako poslanie, službu národu?

U nás platí, že zlodej kričí chyťte zlodeja. Ak politici zdierajú občanov tak, že ich nútia kradnúť a sami v takej zlodejskej rodine vyrastali, mali by sa zamyslieť, že ak sa dostanú hore, či by sa to nemalo konečne zmeniť. Zabudnite. To je len ideál teoretizujúceho snílka.   Ak piraňa cíti krv ide po nej. Je to príroda – kto z koho? Niekto povedal, že moderní ľudia sú do saka odetí neandertálci. Proste silnejší vyhráva. Selekcia prírody je naozaj tak nastavená a to už na úrovni výberu partnera. Čo ale v spoločnosti kde sú poctiví, morálne silní oslabovaní a ničení a už nevládzu ďalej? Tu nastane rezignácia, kolaps ideálov a vytriezvenie. Ideál je niečo v ideáloch, ktoré prevyšujú realitu. K tým sa reálne dá približovať aj keď nie celkom ich dosiahnuť. Sú smerovkou hore. Aj tak sa o ne treba snažiť. Myslím, že sa môže občas nejakému politikovi viac – menej podariť žiť v zhode s ideálmi. Je to o optike, ktorú má vštepenú a je črtou jeho osobnosti. Mal by vidieť ďalej než len za plot svojej rodiny a vily. Mal by vidieť svoju krajinu ako miesto realizácie ideálov národa, mal by vidieť a milovať ľudí, celú občinu od hranice po hranicu krajiny. Od Tatier k Dunaju a aj ďalej. Je to ale zrejme o istých cnostiach, ktoré sa nadobúdajú a vštepujú roky už doma. Deformovaná, zlodejská, farizejská, egoistická spoločnosť také osobnosti nevytvorí. Prostredie egoistov vytvorí možno úspešných sebcov, ale len egoistov. Prípadne sociopatov čo vedia geniálne klamať keď sa dostanú až hore. Slováci sa boja povedať týmto škodcom ,,dosť už“! Liekom by bolo okamžité zrušenie trestnej imunity politikov. Nemôžeš riadiť predsa hodnoty, životy, krajinu bez zodpovednosti. Malo by to prebehnúť v referende, nie na úrovni parlamentu. Slovenský národ je v tomto zbytočne zhovievavý a politici opatrní. Máme takých politikov, aké máme povahy, rodiny a akí sme v priemere sami. Daná osobnosť v politike koná viac – menej v zhode s legislatívou, praxou, ideálmi a ideami, ktoré ju sformovali. Zmena bez nátlaku   verejnosti nenastane. Bolo by užitočné, keby si povedali trestne zodpovední politici: ,, Počujte, vy v tej druhej strane nebojujme proti sebe, veď nám ide rôznymi cestami o dobro krajiny! Krajina nie je predsa handra, ktorú si delíme. Je to domovina, obývačka v ktorej žijeme. Miesto spolupráce a nie miesto hádok. Miesto života národa, domov občanov, miesto na vytvorenie dobrého sveta pod Tatrami.“ Oni však vlastizradou, sebectvom a sebastrednosťou chystajú občanom problémy a nie blahobyt. Peniaze čo nakradli budú raz popol. Poznáš tú rozprávku, keď princovi dali do ruky pierka, boli prv zlaté a oni sa v rukách podliaka premenili na popol. Všetko sa vráti. Takto je nastavený aj finančný systém, sklame tých, čo mu veria. Príde nivelizácia hodnôt aj kont. Kde máš svoj poklad – tam je tvoje srdce. Zanedlho sa všetci presvedčia, že peniaze ani zlato sa nedajú zjesť. Až potom ľudia pochopia že dobro, pravda, priateľstvo, súcit, pomoc, pospolitosť čo drží pokope, sú viac ako sebectvo a individualizmus na úkor kolektívu či štátu. Príkladom obetavých politikov, čo žili hrdinsky, sme našťastie mali v dejinách pár. Neskončili vždy moc dobre, ale ukázali, že to ide a prinesie dobré ovocie. Iste taký ideálmi riadení politici čo sa obetovali a zmenili našu krajinu boli Štúrovci, Andrej Hlinka, gen. Štefánik, ale aj naši dedovia, čo pri nich stáli a podporovali ich.

Máš modrú krv? Čo si predstavuješ pod pojmom aristokrat?

Treba tu ešte urobiť seriózny genealogický výskum, kam náš rod vedie, ale každopádne je  výzva to zistiť. Všetci živí majú predkov.  Možno  náš rod smeruje až k rodu z Budatínskeho hradu.  K rodu Szuneg. Poznať seba odkiaľ som a kam smerujem je však dôležité. Viem, že pri našom mene bola poznámka ,,libertus“, čo znamená ,,slobodný“. Slobodní ľudia, oslobodení od nevoľníctva.  Možno drobná šľachta, napr. zemiansky stav. Z nich sa vyberali muži pre vojenský stav a obranu krajiny, drobní úradníci. Viem že niektorá prababka zo strany starej mamy bola zemianka a má parádny náhrobok. Nejaký predok podporoval kostoly a bojoval proti nepriateľom, keď tu plienili. Mnoho našich mužov pomrelo za vlasť už počas Hurbanovho ťaženia za oslobodenie Slovákov v roku 1848. Ich mená sú na pomníku v otcovej obci. Starý otec vravel, že akúsi prababku aj po zrušení monarchie mali chudobní ľudia tak v úcte, že jej na ulici úprimne a s láskou pobozkali ruku. Bol to akt dobrovoľnej úcty, prirodzenej autority a lásky. Nie poddanstva či ponižovania sa. Ktovie čo dobré im tá  prababka urobila, keď už nemuseli a sami jej takto prejavovali lásku nehľadiac na zmenu doby. Asi im veľmi pomáhala, ktovie. Ešte dodám, že mi starý otec ukázal na stene raz starý kríž. Že vraj pred vojnou, keď umrel niekde za obcou bezdomovec, uložili ho u nás v jednej izbe na máry a nad ním bol tento kríž. Naši predkovia ho zobrali domov a vystrojili mu pohreb, ten kríž bol vraj z tej doby a bol nad tým nebožtíkom. Všetko podstatné, čo koho rodina bola, máme v génoch každý človek osobne a žijeme s tým. Samozrejme ako každý si predstavujem pod pojmom aristokrat šľachtica za monarchie. Človeka so starým rodom, postavením a majetkom. Písal o tom už Aristoteles. Myslím, že je jeho výklad najsprávnejší a najspravodlivejší. Aristokracia je podľa Aristotela vláda cnostných ľudí. Je to podľa neho opak oligarchie. Oligarchia bola vládnuca vrstva z najbohatších ľudí v mestskom štáte. Moc a ten, kto ju dosiahne, bola poplatná bohatstvu a nie kvalite osobnosti. Teda podobne ako dnes. Aristokracia sa stala azda preto nenávidený pojem, lebo si ľudia mysleli, že je to to isté ako oligarchia. Mýlilo ich zlúčenie postavenia v ruke s majetkom a zrejme aj strata tých cností. Preto, lebo v tých rodinách sa pestovali ideály cnosti. Aristokraciu budoval často kráľ, ktorý za zásluhy a pre veľké činy, hrdinstvo či cnosti, dobré vlastnosti, služby, dosadil niekoho do stavu, teda povýšil ho. Z toho pramení aj rytiersky stav. Rytier musel niečo vedieť a mať zásady, cnosti. Máme dnes takýto mechanizmus, aby sa k moci dostali cnostní ľudia a srdcom rytieri? Aj monarchia mala svoje dobré stránky, mala viac ideálov ako republika. Veď dnes už nie je ideál cnostného muža, či ženy v trende. Podlosť sa stala štandardom spoločnosti na škodu všetkých. Preto by sa dalo povedať, že dnes prevláda ochlokracia, teda lúzovláda, či zvrhlá forma demokracie, kedy vládnu necnostní, alebo priam zločinci. Na to, aby vládli, je ale potrebný mandát od niekoho. Preto sú voľby len štatistikou inteligencie a bystrosti národa. Preto v demokracii nie je ľahké dosadiť na vrchol kvalitu. Je to takto  poistené, aby sa to nezmenilo? Qui bono? Chce to zrejme novú ústavu, ale beda nám, ak ju nebudú robiť cnostní ľudia.

Zrejme teda nemáš pocit, že sa v ,,demokracii“, aká nám tu vládne, môžeš slobodne vyjadriť, slobodne pracovať, tvoriť a pomáhať.

Každý cíti. že už dnes nemožno o čomkoľvek len tak verejne diskutovať. Aj keby si chcel argumentovať faktami. Sloboda slova je asi možnosť bez strachu kultivovanou diskusiou na verejnom fóre dospieť k pravde a poznaniu. Čo ak sú ale niektoré témy apriori kriminalizované vopred, je to sloboda? Popravde asi celkom nie. Je to len hra na slobodu slova. Názor možno áno, ale zmena to nikdy! Ak zmena, tak podľa plánu. Pred mnohými rokmi vymazali v mienkotvornom denníku pod článkom môj príspevok v diskusii, hoci som neporušil pravidlá. Nemohol som sa tam znova zaregistrovať, prestal som veriť v garantovanú  slobodu slova. Cítiť šikanu mysliteľov na mediálnom fronte. Prečo fronte? Je to vojna proti hľadanej a objavenej pravde. Ľudia to už po 30 rokoch prehliadli. Škody ktoré diktát médií spáchal  sú obrovské.

Tým sa dostávame k téme, ktorá je aktuálna. Podľa teba je menším problémom pandémia Covid19, než individualizmus, ktorý podporuje.  Aké hodnoty sú pre teba teda ,,nad“ ostatné?

Videl si film Apocalypto? Sú v ňom mnohé odpovede na mnohé otázky súčasnej spoločnosti. Ako si žije a kam smeruje tvorenie systémov, kde jednotlivec je spotrebným materiálom molocha bez srdca, teda systému riadeného zločincami. V tom filme vravel starý indián, že strach je prvým zlom, ktoré ak ťa začne ovládať, tak už prehrávaš. Presne aj o tom je dnešok, či niekto v záujme ovládania más nešíri paniku. Individuálny strach o seba umožňuje odcudzenie sa jeden druhému. A tak ako naznačuješ, ešte sa tento efekt umocní. Nastane panika a kto z koho a nie kto pre koho je pomocou. Zákaz stretávaniasa vždy predpovedal nástup diktatúry. Ťažko vybrať, alebo kategorizovať hodnoty. Mohli by sme skĺznuť do teoretizovania, alebo až moralizovania. Avšak skôr by som povedal, že potrebujeme pestovať tie hodnoty, ktoré udržujú ľudí pokope a nestavajú proti sebe… Zrejme hodnoty spolupatričnosti, priateľstva a  prajnosti.

Modernizmus teda v dejinách hodnotíš ako logický ,,krok vedľa“? Aká teda bude postmoderna? 

V postmoderne už žijeme. Tento čas by som nazval postmileniálne vytriezvenie. Predsa len už sme načali tretie tisícročie. Na jeho prelome sa všeličo očakávalo a zrazu nič. Ale to neznamená, že zmeny neprídu a že ich nezažijeme. Všetci kútikom oka pozerali po akejsi kalendárovo garantovanej zmene, keď príde ten správny dátum. Akoby bolo v tejto postmodernej spoločnosti nakumulované akési očakávanie zmeny. Všeobecne táto epocha je determinovaná pluralitou názorov. Veľké ideály padli a aj autority padajú. Každý človek má svoj názor. Nie ako príspevok do diskusie, ale často ho presadzuje svojmu okoliu, ako všeobecne platnú normu. Všetci majú všeliaké názory, taká je postmoderna. Stráca sa akási harmónia veľkých ideí ako je vlasť, Boh, rodina, istota, dôveryhodnosť čohokoľvek. Na máločo sa dá v zhone zmien spoľahnúť. Všetko sa neustále mení. Do času to baví. Obrazne povedané miesto stavby krásneho kvalitného hradu z kameňa, ktorý je aj trvanlivý, funkčný a aj pekný, ideme na lacný gýčový individualizmus a spotrebu. Popravde netvoríme už také kvalitné umenie a hodnoty ako generácie kedysi. Akoby sme sa zakuklili do seba a vznikla jedna kakofónia nezladeného viachlasu individualistov. Toto je priam Nový Babylon. A viete ako to dopadlo. Ľudia sa v ňom rozišli a dielo pýchy nedokončili. Preto egoistický bezohľadný individualizmus raz bude odsúdený a aj o tom bude postmileniálne pokánie – o sebareflexii a túžbe po harmonickej  kontinuite. O návrate ku koreňom čo vyživujú hodnoty. A možno aj o pokľaknutí na kolená a hľadaní Boha ako toho, čo nás tohto ,,zamotania v prehnanej  modernosti“ vyslobodí.

Mestský človek sa začal vracať na vidiek. Je to pozitívny, negatívny, krátkodobý trend?

Dá sa povedať že pred povojnovou vlnu úteku ľudí z mesta boli ľudia rovnomernejšie rozptýlení v krajine. To bolo vcelku ekologické a nezaťažujúce krajinu, rieky a podzemné vody. Preto aj odliv z mesta by nebol zlý. Predsa aj človek, verte neverte je kus prírody a patrí do nej. Nie ako parazit, ale ako záhradník, ktorý ju sleduje, usmerňuje a ochraňuje, aby mu ostala aká bola pred storočím. Preto by malo mať osídľovanie vidieka akési pravidlá, aby sa ,,nádory mesta v krajine“, teda mestská urbanizácia nešírila ako rakovina po lazoch, poliach a rezerváciách. Asi by tu mal nastúpiť zákon o stavebníctve a donútiť používať stavebné technológie v zhode s recykláciou, aby sa funkcie prírodnej krajiny nenarúšali. A k otázke, ak ten človek nejde budovať mesto tam, kde ide relaxovať, tak je to dobrý trend. Človek môže predsa aj krajinu obohatiť, odpratať smetiská, sadiť stromy, chovať včely a revitalizovať prírodu a divočinu tam, kde je to treba. Teda človek ako faktor prírody a prírodne krajinotvorný a nie človek krajinu ničiaci.

Rád čítaš a v teréne dávaš informácie do súvislostí. Ktoré tituly ťa v poslednom čase oslovili a prečo?

Keďže môj obor aplikovanej biológie ma neustále núti sa rozvíjať a tvoriť, priznám sa, že na beletriu mi čas moc neostáva. Snívam radšej s otvorenými očami. Je to asi divné, ale skôr idem po technickej literatúre, poľnohospodárskej, včelárskej, medicíne, chémií, farmácií. Potom ma bavia dejiny, dejiny medicíny, národov, včelárstva atď. Teda opäť fakty a súvislosti. Teraz som si kúpil knihu O hubách ktoré liečia. To preto, lebo som mal vždy tušenie počas prechádzok v našich horách, že lieky sú všade naokolo. Som rád, že slovenskí odborníci napísali túto knihu. Je to veľmi konkrétna kniha a otvára oči o tom, čo tu je najväčším bohatstvom. A to sú prírodné liečivá v našich lesoch. Samozrejme nie je to kniha pre každého, treba si pri čítaní takejto publikácie uvedomiť svoje limity.  Lebo mnoho ľudí si môže uškodiť neodborným výkladom textu, alebo neodborným používaním prírodných preparátov. Preto experimentovať na sebe bez odborného školenia, či pod dohľadom odborníka nikdy neodporúčam.

Nie náhodou sa súčasnosti hovorí tiež ,,éra informácií“. Podľa čoho si vyberáš a hodnotíš informácie?

Som  šťastný, že žijem v tejto informačnej dobe. Niekedy som popravde uštvaný z rôznych informácií a inokedy sa uštvem aj sám, lebo neviem prestať v samoštúdiu. Tu platí, že duša je ochotná, ale telo slabé, limitované.  Aby mi ostala sila na prijatie toho všetkého čo ma baví a čo potrebujem, nemám už cca 15 rokov televízor. Aj to je selekcia. Som dobre ,,konšpiračne“ podkutý, aby so mal od TV odstup. Hodnota informácii je zrejme priamo úmerná hodnote zdrojov, ktoré ich podávajú. V podstate ide vždy o vôľu, alebo schopnosť reprodukovať pravdu a nie lož. Aby nenastal informačný omyl, prijatie dezinformácie, podľa toho si vyberám a podvedome triedim aj informácie. Teda v prvom rade triedim zdroje na ,,zaujaté, pomýlené, neutrálne, a slabé“ a viac menej objektívne – snažiace sa rozmotať klbká lží a pod.  Ale sú aj zdroje kombinované a to viac menej neutrálne, alebo účelovo/klamlivo pravdivé. Toto všetko je skôr zo súdka mienkotvorných médií, tlače a internetu. Ale podobne sú na tom aj knihy. Čo sa týka efektivity času idem radšej už iba po tom, čo priam potrebujem vedieť a napr. odborne vyriešiť. Chytím knihu pozriem obsah, nájdem napr. tému striebro a prečítam danú kapitolu, takto prejdem 4 knihy a dám si to dokopy. Proste idem priamo k veci a nezaťažujem sa omáčkami. Asi takto triedim informácie keď tlačí čas, ale aj nutnosť či schopnosť sústredenia sa na to čo hľadám. Veru triediť informácie je umenie ešte sa ho len učím.

Vráťme sa späť k včelám. Čo konkrétne tvoj preparát dokáže liečiť, ako dokáže včelám pomôcť a kde sa k nemu včelári môžu dostať‘?

V prvom rade treba vyzdvihnúť náš boj proti chorobám včelieho plodu a to už na úrovni vírusov. Potom zámernému účinku proti infekciám, ktoré Varroatóza spôsobuje  a  prenos infekcií, ktorý medzi včelstvami prebieha. V treťom rade tlmenie Varroatózy samej. Po štvrté dodanie mikrovýživy pre reštart zdravia včelstiev spôsobeného neplnohodnotnou výživou a toxikáciou z prostredia, či liečivami. Predpokladáme, že našimi preparátmi, ale najmä vhodne ladenou výživou  sa stimulujeme detox včelstiev od externých toxínov, ale aj tých, ktoré im  patogény v ich tele produkujú. Pozorovaním a prešetrením účinkov a prejavov, či zamerania zložiek, ktoré sme zámerne skombinovali sme zistili, že kapacita nášho prípravku ďaleko kladne prekročila jeho očakávané možnosti. Oči nám postupne otvorili štúdie danej problematiky a sledované výskumy zo zahraničia odprezentované na jar Ing. Jókayom v Nitre, či včelárskych časopisoch. Včelám zrejme pomôžeme viac, ako sme na začiatku predpokladali. Teraz vieme s určitosťou povedať, že máme širokospektrálny, selektívne antimikrobiálny preparát voči mnohým ticho pôsobiacim mikroorganizmom a vírusom škodiacich včelám. A  takýto  preparát  tu priam chýbal.  Prípravok včelám dodáva aj zložky upevňujúce ich zdravie a imunitu. Je to dané priamo jeho premysleným zložením.    Sledujeme zvýšenie imunity včelstva prírodnou cestou za pomoci funkčných zložiek s oligodynamickými, teda dezinfekčnými účinkami na škodlivé mikroorganizmy. Či repelentnými účinkami proti prarazitom včiel. Alebo doplňovaním makro a  mikroprvkov do tela včely. Či podpora bylinnými silicami, ktoré majú rôzne benefity pre zdravie včiel. Ide nám o zníženie patogénnych (choroboplodných) vírusov a baktérií v tele každej včely, aj v prostredí úľa – diela, v ktorom včela ako jedinec, či včelí  ,,superorganizmus“  žije. Je tu  aj pojem virulencia Klieštika Varroa. Či jeho infekčnosť celkovo.  Ak je nosičom zmesi vírusov včelie kolónie padajú. Ako som už spomínal, časom nám išlo o to, ak je to možné, bol tento prípravok s čo najširším záberom. Je pravdou, že kontorolné fumigácie sú nutné, lebo kontrolujú zase tento preparát a včelára ako ho aplikoval a či sa splnilo to, čo sledujeme.   Zároveň po  prijatí  preparátu včelou má blahodárny a ozdravný účinok  najmä z jej vnútra. Aj v malej ale pravidelnej dávke včelstvám navracia vitalitu a zabezpečuje prevahu nad infekčným tlakom. Je to v podstate mikrobiologická poistka. Prípravok nezničí jej užitočnú mikroflóru. Druhým benefitom je jeho tlmivý účinok na rozmnožovanie parazita Klieštika Varroa pomocou kombinácie bylinných silíc, ktoré spôsobujú jeho opad a brzdia jeho množenie. Pozorovali sme a včelári nám hlásia. že včely sú po aplikovaní tohto preparátu  kľudnejšie. Obnovuje sa ich  čistiaci pud. Sledujeme odstraňovanie tých buniek s plodom, kde sa vyskytujú rôzne štádia klieštika Varroa. Už po pár dňoch po aplikácií sa znižuje  prehnaná dráždivosť a hysterická bodavosť včelstiev signalizujúca vážny stav ich zdravia. Bolo spozorované zosilnenie včelích rodín, ktoré už chceli včelári sami  zlikvidovať.  A ich návrat do pôvodnej sily. Taktiež zvýšenie polovnia matiek. Či strata medzerovitosti pri plodovaní. Aj tu predpokladáme zhubný vplyv patogénov na plodnosť kráľovnej. Sledujeme stratu či eliminovanie príznakov rôznych chorôb včelieho plodu. Pozorujeme, že prípravok je najúčinnejší, keď sa preventívne používa od jari do jesene a nedá sa šanca patogénom škodiť vo včelstve počas dlhšieho prerušenia podania preparátu. Tlak chorôb je enormný a útočia neustále. Včelári nás kontaktujú často cez ich zdieľané referencie a vlastné skúsenosti.  Alebo cez našu FB stránku: Zdravé Včely  Apis Koloidum. Robíme  aj prednášky s videoprojektorom na túto tému, kde prezentujeme celú našu technológiu a podrobnejšie ju predstavujeme. Je to dobrovoľná súkromná, svojpomocná činnosť každého, kto ide skúmať vplyv daného preparátu najmä na slabé včelstvá. Či sleduje mikrobiologickú prevenciu a to čo sledujeme. Jeden včelár nám hlásil kuriozitu, že  mu polovica včelstiev prežila, keď tento preparát použil a druhá padla, lebo ho na nej z opatrnosti radšej nepoužil. Potom banoval… Odhadujeme, že sa za dva roky existencie FB stránky v teréne liek aplikoval  a testoval asi na tisíc včelstvách. Postupne mienime osloviť dané inštitúcie na vykonanie klinických testov na účinnosť a pod. Napokon, bola by nenahraditeľná škoda nepomáhať plošne a oficiálne, ak sa to podarí všetko dať dokopy. Každý, kto má dnes viac včelstiev a kto sa včelami živí, si je vedomý istých investičných aj biologických rizík v tomto obore. Spoločne hľadáme cestu, ako ich eliminovať a včely udržať nažive vitálne. A o tom to je, o odbornej svojpomoci a vzájomnom vyhodnocovaní danej problematiky a spätnej odozve. Preto tento slobodný,   akcieschopný, komunitný  prístup pod heslom ,,včelári sami sebe“.

 

Jozef Benedikovič

Leave a reply

Close