Lukáš Kopáč – náš kandidát na europoslanca – rozhovor

Výzva aj príležitosť

Pri pohľade na tvár Lukáša Kopáča sa mi vybavujú rôzne súvislosti. Odhliadnuc od dobre známeho aktivizmu je to predovšetkým kultivovaný verbálny prejav, rozvaha a kontinuita. Malomeštiacke hranie sa na vlastnom piesočku snáď niekoho uspokojí, ak však dúfame v to, že sa raz cesty vlastencov spoja na „križovatkách osudu“, je lepšie s rozumom začať skôr, ako neskoro. Europarlamentné voľby vnímam ako výzvu aj príležitosť a preto som sa rozhodol z ponuky vybrať človeka, ktorému bez hanby prejavím dôveru. Lukáš je pre mňa jasne názorovo vyprofilovaný nadstranícky kandidát, ktorý nebojuje s vlastným egom. Zásadné stanoviská nemení podľa počasia a preto je pre mňa zárukou toho, že hlas nespokojných i mnohých nahnevaných Slovákov v Bruseli nezanikne v politickom oportunizme. Jeho kampaň už na prvý pohľad nie je krytá štedrým finančným zázemím, nechýba jej však úprimnosť a odvaha. Áno, píšem subjektívne a áno, je to zámer. Sú chvíle, kedy je dôležité vyjadriť svoj vlastný názor a urobiť hoc i malý krok k cieľu. Aj zväzok mladých, tenkých prútov totiž môže byť veľký a pevný…

Tvoju kandidatúru vo voľbách do Európskeho parlamentu zastrešuje ĽSNS. Nie si však členom žiadnej politickej strany. Ako došlo k vzájomnej dohode?

Záujem o kandidatúru som prejavil dávnejšie. Od ĽSNS som dostal konkrétnu ponuku kandidovať ako nezávislý kandidát, ktorú som prijal.

Niektorí ľudia ti vyčítajú, že si sa so stranou Mariána Kotlebu spojil a iní zas že nie si členom tejto strany. Politika je aj o pragmatických rozhodnutiach, ktoré ti umožnia pracovať v prospech všetkých svojich voličov. Ako z tvojho uhla pohľadu vnímaš výhody a nevýhody takejto spolupráce?

Súhlasím s tvojim tvrdením. Politika je aj o pragmatických rozhodnutiach. A pragmatizmus nie je podmienený členstvom, alebo „nečlenstvom“ v strane, resp. frakcií, ale schopnosťou vyťažiť z aktuálnej politickej pozície maximum  v prospech Slovenska. To, že som sa spojil so stranou Mariana Kotlebu považujem za logické vyvrcholenie môjho národného aktivizmu. S ĽSNS som mal vždy korektné vzťahy a s čistým svedomím môžem konštatovať, že takúto formu spolupráce vnímam pozitívne. Práve fakt, že nie som kandidát strany mi dáva možnosť osloviť aj ľudí, ktorí sa nie úplne stotožňujú s rétorikou strany, ale sú ochotní podporiť moje aktivity.

Do povedomia ľudí si vstúpil predovšetkým ako organizátor celonárodného protestu v Bratislave. Čo ďalšie by tvoji potenciálni voliči o tebe mali vedieť?

Mali by vedieť, že som nekonečný optimista, ktorý verí v silu slovenského národa. Mám jasne stanovené morálne aj politické hodnoty, z ktorých nie je ochotný ustúpiť ani o milimeter. Som zástancom tradičných hodnôt postavených na úcte k vlasti, rodine a predkom. Vyštudoval som odbor Verejná správa a regionálny rozvoj a manažment. Moje štúdium by som rád ukončil doktorátom. Okrem organizovania protestov som aj zakladateľ blogu Alternatívna cesta, ktorého čítanosť sa blíži k trom miliónom. Okrem blogov sa na sociálnych sieťach prezentujem aj prostredníctvom videí, v ktorých rozoberám aktuálne politické dianie. Vo voľnom čase sa venujem silovým športom, literatúre a rybolovu.

Úspech vo voľbách možno ovplyvní aj spôsob, akým sa dokážeš odlíšiť od ostatných. Akým programom sa chceš presadiť?

Hlavnými piliermi môjho programu je ochrana Schengenského priestoru pred imigrantmi, návrat rozhodovacích právomocí na úroveň národných parlamentov, zjednotenie noriem na kvalitu potravín, odstránenie rozdielov v dotačnej politike pre slovenských poľnohospodárov a návrat k potravinovej sebestačnosti, ochrana prírodného bohatstva Slovenskej republiky. Taktiež budem bojovať proti cenzúrnym praktikám. Európa je našim domovom a my sa predsa nemôžeme báť doma vysloviť vlastný názor. Podporím vyčlenenie prostriedkov na koordinovanú sanáciu a zmiernenie katastrofálnych dopadov lykožrútových kalamít na lesné ekosystémy v Stredoeurópskom regióne.

Prípadné zvolenie za europoslanca je aj z finančného hľadiska lákadlom pre mnohých. Kandidátky politických subjektov prezrádzajú, že vzhľadom k veku značná časť kandidátov nemá skúsenosti s politikou. Naznačuje to určitú disproporciu v tom, čo reálne môžu ponúknuť (skúsenosti, vzdelanie, zásadovosť) a za čo môžu byť ohodnotení (napr. koaličnú lojalitu, či hlasovaciu disciplínu). Ako si predstavuješ ideál europoslanca?

Každý politik by sa mal čo najviac priblížiť k ľuďom. Politika z môjho pohľadu nie je primárne o veku a skúsenostiach, ale o schopnosti reagovať na spoločenský dopyt. Povinnou výbavou politika by mali byť pevné morálne zásady. Ideálny politik nesmie hlasovať na základe straníckej, koaličnej, resp. frakčnej príslušnosti, ale na základe svojho svedomia. Aj z tohto dôvodu som nevstúpil do žiadnej strany a v prípade zvolenia za poslanca EP momentálne neplánujem vstup do žiadnej z frakcií. Pokiaľ ide o samotné hlasovanie v EP, je evidentné, že poslanci nehlasujú na základe národnej, ale frakčnej príslušnosti, resp. poslušnosti.

Posledné voľby dokazujú, že úspešná kandidatúra je viac podmienená kvalitnou prácou PR agentúry, než reálnymi výsledkami predošlej práce kandidáta. Ide o taký vývoj v myslení voličov, ktorý môže pracovať vo tvoj prospech?

Práca PR agentúr v spolupráci s hlavným mediálnym prúdom je pre politický vývoj viac ako nebezpečná. Jedným z príkladov sú aj prezidentské voľby, kedy sa PR agentúram a médiám podarilo urobiť prezidentku z človeka, o ktorom pred troma mesiacmi takmer nikto nič nevedel. Voliči sa už dávno nerozhodujú na základe politického programu a výsledkov, ale na základe sympatií. A sympatie sa dajú veľmi jednoducho vyrobiť. Stojí to okolo 800 000 eur, ale je to možné. Samozrejme, takýto vývoj vyhovuje iba vyvolenej skupine ľudí s prakticky neobmedzenými finančnými možnosťami a mediálnym priestorom. Takže jednoznačne v tomto smere ťaháme za kratší koniec. Pokiaľ však ide o financovanie kampaní je potrebné pripomenúť, že tieto financie si sponzori budú žiadať naspäť prostredníctvom politických rozhodnutí v ich prospech. Preto sa z mediálne vyrobených politických hviezd stávajú politické prostitútky.

Strana ĽSNS vyvíja aktivity na uskutočnenie referenda o vystúpení z NATO a EÚ a zároveň sa uchádza o priazeň voličov na obsadenie poslaneckých postov v Europarlamente. To mnohí chápu kontroverzne. Bez ohľadu na nejasné stanovisko strany, ktorá ťa nominovala, ako vnímaš ty koncept EÚ a jej význam pre našu krajinu?

Plánovaná federalizácia, nekontrolovateľná imigrácia a islamizácia, vytvorenie spoločnej európskej armády, pretláčanie LGBTI, centralizácia rozhodovania. Toto sú fakty, ktoré vo mne vyvolávajú vážne obavy o budúcnosť Slovenska a európskych národov. EÚ za pomoci našich vlád spravila zo Slovenska kolóniu a veľkú montážnu halu s lacnou pracovnou silou. Členstvo v EÚ nás v spolupráci so slovenskými vlastizradcami pripravilo o suverenitu, potravinovú sebestačnosť, menu a slobodu v rozhodovaní o zásadných politických a ekonomických otázkach. Ak by EÚ chcela byť skutočne na prospech všetkých štátov, musela by sa vrátiť výlučne k forme hospodárskeho spolku na úrovni rovný s rovným a bezodkladne vrátiť rozhodujúce právomoci výlučne na úroveň národných štátov. 

Čo zásadne formovalo tvoj svetonázor?

Môj svetonázor bol formovaný viacerými skutočnosťami. O politické dianie som sa začal zaujímať v pomerne mladom veku. Taktiež ma fascinovali aj historické udalosti, ktoré zásadne ovplyvňovali politické diania na Slovensku a v Európe. Súhrn štúdia politických a historických udalostí vo mne zanechal určitú stopu, po ktorej kráčam prakticky dodnes. V období, keď som sa začal zaujímať o politiku a históriu neexistovali prakticky iné zdroje informácií ako tie oficiálne. Postupom času sa s nástupom internetovej doby a alternatívnych zdrojov informácií môj svetonázor ďalej vyvíjal a dovolím si tvrdiť, že sa určitým spôsobom formuje aj naďalej.

Nedávno ťa v kandidatúre podporilo niekoľko známych aktivistov vrátane mňa. Očakával si to? A naopak, aké protislužby od teba očakávame my?

Musím sa priznať, že som bol veľmi milo prekvapený. Najviac ma teší fakt, že ma podporili aj ľudia, ktorí majú vážne výhrady k strane, ktorá ma nominovala. Som rád, že sa národné sily opätovne dokázali spojiť  pre dobrú vec a zahodiť predsudky. Je to pre mňa veľká pocta, ale najmä obrovský záväzok. Mojou protislužbou bude práca v prospech národných síl a Slovenskej republiky tak, aby sme spoločnými silami posunuli hnutie a Slovenskú republiku tam, kam právom patria.

Na slovenskej politickej scéne sa schyľuje k výrazným zmenám, ktoré neveštia nič dobré. Čo považuješ za najväčšie výzvy a predsavzatia národne-konzervatívnych síl do nadchádzajúceho obdobia?

Možno som to načrtol už v predchádzajúcej odpovedi. Národné sily sa musia povzniesť nad starými nešvármi a nezhodami. Jednoducho musíme všetci začať sledovať vyšší cieľ a nevyťahovať donekonečna staré hriechy. Netreba sa tváriť, že národná scéna je homogénna, ale treba spraviť všetko preto, aby sme sa v rozhodujúcich chvíľach, ktoré nás čakajú, vedeli spojiť a nepriateľovi sa postavili ako jeden muž. Staré krivdy nás vpred neposunú, naopak, zbytočne dusia ducha národnej obrody. Problém vidím najmä v trieštení síl. Pevne verím, že aj náš spoločný projekt, v ktorom ste ma podporili, bude takou prvou lastovičkou a národný duch opäť ožije.

Patríš medzi verných čitateľov nášho časopisu. Čím ťa naša aktivita oslovila a v čom máme podľa teba najväčšie rezervy?

Prekvapili ste ma najmä veľmi kvalitným obsahom a príjemným grafickým spracovaním. Taktiež sa venujete rôznym témam a máte široký záber. Som presvedčený, že každý čitateľ si z obsahu vyberie „to svoje“. Kvalita informácií je z môjho pohľadu jedným z najdôležitejších prvkov národnej obrody. Reconquista je skutočnou alternatívou boľševickej propagandy, ktorá sa tvári pronárodne. Držím celej redakcii palce a teším sa na ďalšie číslo?

Jozef Benedikovič

Rozhovor vyšiel v časopise Reconquista č. XV

Leave a reply

Close