Martin Lacko: Michal Bubnič – rožňavský biskup a mučeník (1877 – 1945)

Koncom roka 1944 sa východný front priblížil ku Gemeru. Hoci Rožňava bola sovietskou a rumunskou armádou obsadená až 23. januára 1945, už pred jej príchodom partizánske jednotky v noci 9. januára 1945 prepadli biskupské sídlo, biskupa Michala Bubniča s jeho generálnym vikárom Róbertom Pobožným vyvliekli ho do pivnice, kde biskupovi oznámili, že ho zastrelia. Po hodine sadistického mučenia a týrania, za aktívneho popíjania, ho napokon vysmiali so slovami: „Choď preč! Škoda náboja, si už starý!“ Toto zaobchádzanie však vtedy 67-ročnému biskupovi privodilo porážku na následky ktorej už 22. februára 1945 zomrel. Slovensko tak prišlo v jeho osobe aj o veľkého národovca, ktorý bol už počas Uhorska na zozname panslávov a v hľadáčiku vrchnosti, čo sa nezmenilo ani po vzniku Československa, kedy aktívne spolupracoval s HSĽS a jej predstaviteľmi, za čo si opäť vyslúžil nálepku autonomistu a nepriateľa režimu. Po menovaní za biskupa na čele rožňavskej diecézy sa po Viedenskej arbitráži ocitol na území pripojenom k Maďarsku, kde naďalej zastával záujmy slovenskej veci. Okrem toho neúnavne pracoval na poli kultúrnom a s mládežou, zaujímal konzervatívne postoje, a teda jeho smrť nemusela byť len náhodným výstrelkom opitých partizánov, ale cieleným politickým úmyslom. Kniha je vo svojej podstate životopisom s veľmi zaujímavými a hodnotnými informáciami.