Nevadí, že nám padajú mosty, zrážajú sa vlaky, mladí utekajú, veselo sa konsoliduje na úkor všetkých, bojuje sa proti migrácii a súčasne sa veselo dováža lacná pracovná sila z tretích krajín mimo EÚ, len aby ani náhodou platy slovenských pracovníkov nemohli narásť, hlavne, že sme inovatívni v neustálom menení dopravného značenia, či označenia policajných áut.
Chaos, aký sa zavádza v dopravnom značení – na to sme upozorňovali už neraz. Keby to bola len záležitosť financií, možno by to bola téma len ekonomická, ale tuná z toho všetkého trčí politika. Politika neslovenská, politika protislovenská, politika iredentistická, šovinistická, nepriateľská. Za ohlušujúceho ticha kompetentných, napriek interpelácii.
Mokrý sen šovinistov sa naplnil – označovanie už aj smerových tabúľ v menšinovom jazyku (nenáhodne výlučne v maďarskom) je opäť raz jeden z krokov k destabilizácii a dezintegrácii Slovenska. Lebo áno, kedysi sme mali smerové tabule na Budapešť, či Krakov. Ale dnes máme už len Budapest, Wien, dokonca Uzzhorod. Aký rozdiel s o polovicu menším Slovinskom, kde je smer Celovec (Klagenfurt) či v Poľsku Zylina a najmä v Maďarsku, kde je smer na Viedeň označený Bécs, či na slovenské mestá ako Kassa či Rév-Komárom (čo nejestvuje ani v navigácii).
Aby sme zas pokorili novú métu, pre istotu sme začali označovať na juhu na smerových tabuliach už aj Štúrovo – Párkány a na Žitnom ostrove aj smery na dediny. Lebo zjavne tam žijúci by 105 rokov po Trianone mohli zablúdiť, zaiste si nepamätajú názvy vlastných obcí v úradnom jazyku ani po takom čase. Potom je to ale zjavne mentálna retardácia, ak teda vylúčime šovinistickú provokáciu, či iredentistickú snahu, ktorú permanentne popierajú.
Všetko by to bolo smutno-smiešne a trápne zároveň, ak by sme si neboli vedomí stavu verejných financií, ktoré by sa dali zaiste využiť lepšie. Lebo menšinová tabuľa bude nanič Lacibáčimu pred dedinou, keď sa do nej nedostane kvôli havarijnému stavu mosta.
Téme sme sa venovali aj tuná:
Štefan Mórocz
