Velikán Ľudovít Štúr je už pomerne obchádzaný, napokon ako väčšina národných buditeľov. O to viac potešili billboardy na ktorých sa nedávno zjavil. No prvotné nadšenie vystriedalo vzápätí sklamanie, keď sa ukázalo, že objednávateľom veľkoplošných reklám je neslávne známe iredentistické združenie Rákóczi Szövetség – teda Rákócziho spoločnosť. To Štúra využilo a zneužilo v súvislosti s jeho výrokom o vzdelávaní sa v materinskom jazyku – ktoré na billboard umiestnilo v maďarčine s slovenčine.
Nik predsa nehatí vzdelávanie v materinskom jazyku, snáď len s výnimkami maďarských samospráv na južnom Slovensku, ktoré odmietajú otvoriť slovenské školy. Rákócziho združenie dlhodobo verbuje žiakov do škôl s vyučovacím jazykom maďarským, pričom týchto korumpuje príspevkom 100 000 forintov ako odmenou za zápis žiaka do maďarskej školy. Tieto peniaze, v prepočte cca 260€, sú posielané maďarskou vládou (jej sa akosi konsolidácia financií netýka napriek katastrofálnemu stavu).
Ako každý fígeľ, i tento má svoju slabú stránku. V prvom rade – za predmetný výrok Štúra vtedy vládna maďarská vrchnosť prenasledovala – takže je skôr komické, ak sa naň teraz novodobí maďaróni odvolávajú. Druhou vecou je korumpovanie rodičov detí a tým nechcené otvorenie náruče neprispôsobivým. Tí vo vidine príspevku ochotne zapisujú svoje deti do škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Efekt nafukovania počtu študentov sa nakrátko možno dostavil. S akým dôsledkom ale? Ak malo byť cieľom posilnenie už temer vymiznutých ázijských génov v duchu Orbánovského blúznenia, či tvorba Indomaďarov – na to musí odpovedať samotná Rákócziho spoločnosť.
Rákócziho spoločnosť si teda zasluhuje poďakovanie nech to znie akokoľvek bizarne. Korumpovaním neprispôsobivých rodičov uchraňuje slovenské školy od výčinov ich neprispôsobivého drobizgu voči ostatným prispôsobivým – príklady nechýbajú. Edukácia niekoho, kto nemá nielen základné hygienické návyky, nezriedka žije bez vody a elektriny je nesmierne ťažká, o šikanóznych praktikách nevraviac. Niet preto divu, že maďarskí rodičia pod dojmom týchto skúseností svoje deti radšej zapisujú do škôl s vyučovaným jazykom slovenským. To je to čaro nechceného. Konečne sa tak vynára nádej, že maďarské deti sa na rozdiel od svojich rodičov a starých rodičov naučia aj úradný jazyk štátu v ktorom žijú.
Štefan Mórocz
