Po návšteve D. Trumpa bol vraj náš premiér podľa slov A. Danka vystrašený. Ešte predtým na palube lietadla smerujúceho z USA späť na Slovensko Fico nahral podivné video s odkazom pre svojich koaličných partnerov, ako aj so zvláštnym posolstvom: keď do pekla, tak na bielom koni! Strhli sa polemiky, čo tým chcel povedať, či naznačiť. Následne unikli informácie z rôznych európskych diplomatických zdrojov o tom, že Fico považuje Trumpa za nebezpečného a dokonca sa obáva o jeho zdravý rozum. Následné dementovanie týchto vyjadrení však naráža na príliš rozmanité zdroje, ktoré jeho vyjadrenia skôr potvrdzujú – vrátane toho, ako sa následne Fico napochytro ohlásil na návštevu k francúzskemu prezidentovi E. Macronovi.
Čo mohlo Fica, ktorý sa chváli priateľstvom s Trumpom a politikou na všetky svetové strany, tak vystrašiť? Navyše keď do oválnej pracovne priniesol drahý darček v podobe budúcej zákazky na stavbu jadrovej elektrárne? Keď pred časom unikol jeden z plánov Trumpovej administratívy o tom, že z EÚ treba dostať štyri štáty – nejednému pozorovateľovi sa zdalo prinajmenšom zvláštne, ktoré to mali byť. Pokým Poľsko a Maďarsko sa zdali byť logickými, už ďalšie dva boli prinajmenšom prekvapením: mali nimi byť Rakúsko a Taliansko. Celá schéma akoby nedávala zmysel, pri pohľade na mapu však už zmysel dáva. Tieto krajiny by vytvorili novú bariéru neutrálnych štátov od Stredozemného mora, cez Jadran, Alpy až po Baltické more a stali by sa tak akousi novou železnou oponou, či tzv. sanitárnym priestorom oddeľujúcim Východ a Západ. V celej schéme nárazníkového pásma je však jedna diera. Áno, je ňou Slovensko, bez neho je táto bariéra deravá. Žeby americkým stratégom unikol takýto dôležitý detail?
Najväčším kamarátom Trumpa v EÚ je trójsky kôň V. Orbán, ktorý sa Trumpovi zaliečal ešte v čase, keď prezidentom nebol. A keď sa ním stal, Orbán freneticky jasal a jeho víťazstvo označil za začiatok „zlatého veku Maďarska.“ Už len chýbala parafráza: Spravíme Maďarsko opäť veľkým! No a to sa reálne aj môže stať v dnešných neistých časoch, kedy chce USA anektovať Grónsko – územie spojenca. Všetky zaužívané pravidlá a aspoň aké-také hranie sa na medzinárodné právo sú zo dňa na deň stále viac relativizované. Kým dosiaľ sa obsadzovanie iných území dialo na báze vzájomných nepriateľských aktivít (Afganistan, Irak, Kosovo, Krym, Donbas, atď), tak úplnou novinkou je – zatiaľ – len verbálna agresia voči spojencom (Kanada, Dánsko, Grónsko). To sa dialo v našich zemepisných šírkach naposledy v rokoch 1938 – 1945 so všetkými následnými kataklizmatickými dôsledkami. Poľahky sa mohlo teda stať, že Trump svojmu priateľovi Orbánovi onen odtrhnutý Felvidék sľúbil ako hotovú vec – veď ak mohol Medvedjev parcelovať Ukrajinu a Orbánovi núkať prevažne Rusínmi obývanú Podkarpatskú Rus, prečo by nemohol byť štedrejší Trump, ktorý poriadne ani nevie o nejakom Slovensku? A s týmto riešením by bol ihneď onen obranný val neutrálnych štátov razom zacelený.
Fico mohol byť pokojne postavený pred hotovú vec, čo je pri Trumpovej nevypočítateľnosti dosť dobre možné. Tak ako keď v roku 1938 maďarská propaganda presvedčila nielen svet, ale najmä samých seba, že Slováci si neželajú nič iné, ako sa odtrhnúť od Čechov a vrátiť sa pod ich nadvládu do Uhorska. Potom boli veľmi nemilo prekvapení tvrdým vyjednávaním i odporom slovenských delegácií, takže napokon celé Slovensko zabrať nemohli, iba tú časť, ktorú im prisúdila Viedenská arbitráž. A zvyšok sme si ubránili pri ich vpáde 23.3.1939 v tzv. Malej vojne. Ubránili by sme sa aj dnes? Bol by to opäť najväčší dobrovoľnícky nástup v Európe, väčší než v dodnes oslavovanom tzv. SNP, alebo by sme sa nechali „oslobodiť“ a obsadiť?
Pretože nálada v maďarskej spoločnosti je vybičovaná porovnateľne ako v roku 1938 – iredentistické a šovinistické besnenie si už všímajú aj nezainteresovaní pozorovatelia z iných štátov. Ak sa len objaví na sociálnych sieťach čo i len fotografia hradu na Slovensku, do niekoľkých minút organizovaná šovinistická úderka začne s obvyklým omieľaním fráz o tom, ako Slováci ukradli maďarské územie, ako ten hrad postavili Maďari, ako všetci šľachtici boli Maďari, ako Slováci vlastne ani nejestvujú a nemajú žiadne dejiny, ako vyháňali, vysídľovali a okrádali Maďarov a ako treba tieto krivdy všetky napraviť a všetko vrátiť späť. Nie je to ojedinelý jav, ale vysoko organizovaný, dokonca striehnuci na každú zmienku o Maďaroch, pričom úderka útočí na všetkých úrovniach – počnúc politickými diskusiami, cez históriu, prírodu, ba i šport. Nejestvuje oblasť, ktorú by organizovaná úderka šovinistov nepokrývala a nestimulovala tak pocit krivdy a národnostnej neznášanlivosti. Kedy sa podobné vymývanie mozgov deje? Keď z niekoho treba vytvoriť nenávideného nepriateľa – čo je taktická príprava predchádzajúca vojne. Horthyovci a Rongyos gárdy sa vrátili.
Ficov útek za Macronom je chytanie sa topiaceho slamky. Francúzsko ako jediná jadrová mocnosť v EÚ a ako garant slovenskej štátnosti, vyjadrený aj francúzskym dotlačením k podpisu medzištátnej dohody v roku 1995 o Priateľstve a spolupráci medzi Slovenskom a Maďarskom by mal byť nádejou. Ale takú nádej do Francúzska a i Británie vkladali v roku 1938 aj vtedajší československí politici.
Slovensko vydá na zbrojenie 2 miliardy eur. Dvakrát väčšia Česká republika vydá na zbrojenie tiež 2 miliardy eur. Porovnateľne veľké Maďarsko chce vydať na zbrojenie vyše 17 miliárd eur. Fico vraj dostal strach. Mali by sme aj my ostatní?
Pravoslav Kaltenbach
