Nielen najbližší politický spojenec Viktor Orbán našiel príbuzných medzi jurtami, najnovšie nás do Ázie chce ťahať aj premiér R. Fico. Lepšie povedané, Áziu ťahať k nám. Po vzore Maďarska, ktoré dováža pracovnú silu z Kazachstanu, Kirgizska, Uzbekistanu, Vietnamu, Mongolska, Číny, či Kórei, asi na doplnenie zaniknutého arpádovského nájazdníckeho genofondu, náš premiér sa bol zaliečať v Uzbekistane.
https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/482912-orban-nasiel-pribuznych-medzi-jurtami
Nie tak dávno R. Fico staval hrádzu proti migrantom, aby vzápätí v druhej vete dodal, že: ale pozor, nemýľme si nelegálnu migráciu s legálnou, kontrolovanou – ktorú budeme potrebovať! Niečo na spôsob mantry pre svojich voličov o tom „ani náboj Ukrajine“, dodajúc: ale odlišujme komerčné dodávky, ktoré dávajú prácu našim ľuďom a firmám! Politický chameleón a príkladný oportunista sa nezaprie, čo však môže do zúfalstva privádzať len ľudí politicky príčetných, nikdy však nie atrofiou mozgu postihnutých borovičkových voličov.
Načo vlastne potrebujeme doviezť oných 150 000 pracovníkov? Údajne pre automobilový priemysel, či ako zdravotné sestry. Už zjavne ani neprekáža moslimské vierovyznanie, ako ešte pred dekádou pri povinných kvótach, keď premiér dôvodil práve zabránením vytvorenia ucelenej moslimskej komunity na Slovensku. Škoda, že mu to vo verejnom priestore nemá kto pripomenúť, keďže „strážni psi demokracie“ ako sa titulujú novinári, podstúpili už dávnejšie ideologickú kastráciu. A politickí zboľševizovaní „národniari“ sa zas pretekajú v tom, kto bude k Smerohlasu servilnejší vo vidine možnej budúcej vlády.
Keď sa tu pred 20 rokmi začali usídľovať automobilky a iné koncerny, vláda im predostrela priam kapitulačné podmienky, vrátane daňových prázdnin a všemožných stimulov, ktoré napr. v závode Kia znamenali dotáciu na jedno pracovné miesto až 1,3 milióna vtedajších neznehodnotených slovenských korún. Verejnosť bola chlácholená, že stimuly sú v poriadku, veď nám budú vytvorené pracovné miesta! Kapitalistická lož sa začala rozpadať už pred dekádou, kedy fabriky začali masívne naberať lacnejšiu pracovnú silu zo Srbska, Rumunska, či Ukrajiny. Teraz sú už mzdy aj pre pracovníkov z týchto krajín nízke, takže uprednostňujú iné západoeurópske štáty. Čo sa u nás nezmení sú mzdy – koncerny radšej dovezú lacnú pracovnú silu z druhého konca planéty, ako by si mali ukrojiť zo zisku.
Po dovezení 150 000 Uzbekov, ktorí majú napr. v Rusku ako gastarbeiteri jednu z najhorších povestí vzhľadom k podielu na kriminalite, nebude už musieť premiér namáhavo naháňať nejakého Mamuka z gruzínskej légie a vyhosťovať ho pod zámienkou prípravy „prevratu“. Totiž táto masa bezproblémovo zaregistruje islam ako náboženstvo a nezabráni mu už v tom dosiaľ nedosiahnuteľný strop – 50 000 žiadateľov. Konečne nebudeme skanzenom s padajúcimi mostami, deravými cestami a horiacimi vlakmi – priblížime sa vyspelým demokraciám s mešitami. Ba dokonca, 150 000 hlasov uzbeckých voličov by postačovalo aj na parlamentnú účasť. Jedine ak by z vďačnosti volili len „národnokonzervatívny“ Smerohlas na večné časy a nie inak – svojich.
Štefan Mórocz
