Krízou zmietaná koalícia stratou väčšiny v parlamente sa utriasla, no vzápätí je na obzore kríza nová. Môže za to najmä transakčná daň, ktorá svojou nepopulárnosťou dobieha výmysly vlády Ivety Radičovej, kedy sa museli platiť zdravotné odvody z prenájmov nehnuteľností, či povestné plošné testovanie za Matoviča. Takéto činy samozrejme prinesú odpor verejnosti. Aj preto povestnú spiatočku zaradil Andrej Danko, no sotva mu to pomôže, keďže svoj politický hrob si vykopal dávnejšie. Teraz však ani nejde o to, ako je táto vskutku bizarná daň zavedená a vyberaná, ide skôr o to, kto pri nej kvičí najviac na bitúnku, akoby novinár Schutz napísali.
Isteže, je hlúposť zdaňovať nákupy podnikateľov, ich výbery hotovosti z účtu, či spoplatňovať ešte aj posielanie výplat zamestnancom na účet, alebo poplatky za energie, či preplatky. Celé to núti podnikateľský sektor v rámci optimalizácie výdavkov k návratu k hotovostným platbám. V súčasnej digitálnej dobe a jej bezškrupulózneho zavádzania priam „dobrovoľne-nasilu“, je to vskutku priam nepochopiteľný krok.
Minister financií Kamenický však nedávno na grafe ukázal, čo bankový sektor vytrvale zatajuje – a to povestnú 2,5% daň z transakcií platených kartou, takže zákazník platiaci 100€ kartou v skutočnosti obchodníkovi zaplatí len 97,50€, zvyšok zhltne nenažratý bankový sektor topiaci sa v ziskoch. Pri použití hotovosti táto hanebná „banková transakčná daň“ odpadá. Nebolo počuť celé roky, že by voči tomuto bankovému výpalníctvu niekto z odborníkov či politikov protestoval, naopak, živil sa tu naratív, ako je hotovosť drahá, prekonaná a zbytočná, či najnovšie spiatočníctvom a krokom späť.
Minister Huliak sa vyjadril, že oni mali v politickom programe zachovanie hotovosti, takže tento krok víta a tiež, že platenie pomaly zabudnutých poštových poukážok, ktoré sú v súčasnosti vďaka transakčnej dani výhodnejšie než prevody z účtu, napomôžu pološtátnej akciovke menom Slovenská pošta navýšiť zisk, ktorý napokon ako akciová spoločnosť má povinnosť prinášať. Inak musí pristupovať k reštrikciám typu prepúšťania, rušenia pobočiek, zdražovania služieb, atď, o čom samozrejme žiadny „poctivý“ investigatívny novinár nenapíše ani riadok.
Zdesenie z transakčnej dane teda nie je len na mieste podnikateľov, ktorých sa síce dotkne, no nie tak, ako banksterov, ktorí namiesto 0,4% transakčnej dane roky účtujú aspoň 2,5% z platby za ohlušujúceho ticha všemožných ekonomických expertov a politikov.
Pravoslav Kaltenbach
